Začína sa "dušičkové" štvordnie. To zas bude dojemných rečí politikov a ešte dojemnejších statusov a selfíčok v nich! To zas potečú emócie prúdom! Lenže, koľkých práve títo politici do tých hrobov poslali priamo či nepriamo? Poďme iba tak, námatkou, spomínať.

Prvá smrť na politickú objednávku tých, ktorí budú dávať od zajtra tie najdojemnejšie statusy, sa odohrala v nemocnici v Prešove. Skonal tam generál Mgr. Milan Lučanský, slovenský policajný generál. Zomrel tam po psychickom a aj fyzickom utýraní ako väzeň svedomia režimu. Na objednávku režimu. Podľa scenára, zinscenovaného režimom. Musel zomrieť, aby jeho rodina mohla prežiť. A musel zomrieť, aby si bezcitní herci a herečky v predstavení o demokracii na Slovensku a jeho čistení "od mafie" mohli spraviť fajočku do svojich zoznamov im stajacich  ľudí v ceste. Teda ľudí, ktorí si dovolia myslieť a posudzovať samostatne. Pán generál, moja sviečka za Vás! A poklona úcty k nej.

Ďalší kahanec

Samovraždu sa chystala spáchať Monika Jankovská. Vo väzení držala hladovku a s bezcitnými, ktorí budú od zajtra vypisovať precitlivelé statusy, to ani nepohlo. Keď ju lekári donútili žiť, usúdila, uštvaná médiami a čističmi, že bude lepšie spáchať samovraždu, ako zničiť život celej rodine. Našťastie zasiahol súd. Súd sa vzoprel šialenstvu nátlaku bezcitnej a protiústavne sa správajúcej moci. Z Jankovskej je zlomený človek. Ešte pred tým, ako padol rozsudok o nevine či vine. Zničili ju skôr. Tí bezcitní, arogantní, do seba a do svojej moci zahľadení čističi. Tu sa totiž vyslovuje "vinný/vinná" oveľa skôr, ako sa konkrétny človek vôbec postaví pred jedinú inštanciu, ktorá má na Slovensku právo vyriecť tento ortieľ. Bezcitným hyenám, požierajúcim korisť, ktorej sa zmocnili vlani na začiatku marca, je to však jedno. Aj tým mrchožrútom z takzvaných "liberálnych" médií. Ozaj, viete, čo znamená liberálny? Neviete! Nič, ani len to neviete! Iba kydať svinstvo a nenávidieť. A závidieť. Ste tak úbohí! 

Aj dohnanie k samovražde je vražda

Ďalšiu sviečku môžeme zapáliť napríklad za Františka Böhma, ktorý spáchal samovraždu. Mal patriť k viacerým obvineným, u ktorých prokuratúra zaistila 1,34 milióna eur. Až 750-tisíc eur pochádzalo podľa udavačov práve od Böhma. Peniaze mal odovzdať vyšetrovateľom, aby jeho svedectvá vyzerali dôveryhodnejšie. Bohm totiž usvedčoval z korupcie nebohého bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského či bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Možno sa v ňom pohlo svedomie. Možno. Možno si uvedomil, akú lavínu a čoho lavínu spustili jeho výpovede. Ak by však čistici nespravili z vynútených výpovedí ikonu slovenskej slobody, tak by asi žil aj Böhm, aj Lučanský. S najväčšou pravdepodobnosťou.

Zabili nielen národnú kultúru

Môžeme však zapaľovať celý rad kahancov a sviečok. Napríklad aj za Maticu slovenskú, ktorú táto moc hrdúsi len tak, z pomsty, a zdá sa, že sa jej to podarí. Za tú Maticu, ktorej na stretnutí s matičiarmi sám Matovič ako predseda vlády a predtým oveľa viac ako jeden z volebných lídrov sľuboval, ako si ich váži, ako im je vďačný a ako nikdy nedopustí, aby bola ohrozená jej činnosť. Ešte si to vycapil aj na sociálnu sieť. Tak, ako v týchto dňoch bude na nej postovať, určite bude, dojemné statusy. Za zomretých, za dušičky. tak, ako tam púšťa jeden výmysel a klamstvo za druhým. Bez hanby.

Nevedia nič, iba ruvať sa o moc

Rad radom sa mi do hlavy tlačia ľudia a ich osudy, o ktorých čističi vôbec nič nevedia. Lebo ich tí ľudia nezaujímajú. Lebo na nich kašlú. (Použil by som aj výstižnejší výraz.) Lebo ich potrebujú - a budú potrebovať a oblbovať zas až pár týždňov pre voľbami. Absolútne ich nezaujímajú samovraždy v rodinách, nezaujímajú ich zúfalí osamelí otcovia a matky s deťmi. Nezaujímajú ich deti, hoci oficiálne dospelí, vyhodení v osemnástke pred dvere "decákov".Nezaujíma ich nikto, okrem ich samých a ich moci. Nezaujíma ich, ako tu všetko zdražieva. Žijú a konajú iba pre svoju ideológiu.

Nemáte niečo na vyhodenie?

Je pár hodín pred dlhým sviatočným víkendom. Stalé mi v hlave rezonuje otázka slušne a čisto pôsobiacej ženy, ktorú dala v našich miestnych potravinách predavačke. Šepkala jej do ucha - "nemáte niečo na vyhodenie po dátume spotreby"? Počul som to, stál som vedľa. Strašne som sa hanbil. Za seba, ale najmä za tento neľudský štát. Za moc, zahľadenú do seba a do svojich kšeftov. A už vopred aj za ich dušičkové statusy, plné sĺz, medových rečí a hraného citu.

Zabili aj demokraciu, keď už, tak už!

Nuž, okrem mojich zosnulých blízkych, okrem terorom moci a ekonomickým zúfalstvom ubitých a neraz aj zabitých, okrem môjho zosnulého psíka - zapálim sviečku aj za zosnulú demokraciu. A bude horieť za oknom počas celých sviatkov. Sviečky sa totiž zapaľovali v týchto dňoch vraj preto, aby sa duše zosnulých vedeli vrátiť. Aby videli na cestu. Možno tú cestu návratu na Slovensko nájde aj  u nás pred rokom zosnulá demokracia.