Ešte v časoch keď sa kúrilo tuhým palivom, býval hore na komíne taký plechový kohútik. Alebo zemeguľa s vlajočkou. Alebo čokoľvek iné, reagujúce na prúdenie vetra a otáčalo sa to podľa neho. Už ani neviem či to zvyšovalo ťah v komíne, alebo to tam bolo na parádu a vŕzganie. Po česky korouhev, niekde po slovensky korúhvička, spisovne veterník, štandarda. Tak sa teraz krútia križiaci čistenia, podvodov a bezcharakternej jedinej pravdy - ich pravdy. Dostali totiž riadne čapicami a vydesilo ich to. (Ivan Brožík)
Nestačím sa čudovať. Kto všetko zrazu otočil a moralizuje o odposluchoch z chaty. Asi netreba bližšie špecifikovať tému týchto dní. Všetci tí, ktorí majú paprče namočené v tom svinstve, a to či už jeho organizovaním, zosnovaním a trápnou realizáciou, až po tých, ktorí tak hrdinsky na svetlo Božie vytiahli tie do redakcií dodané cédečka "o tých sviniach tam na chate". A všetci ich poskokovia, zopakujem - stranícki a mediálni. Jedni idioti to vymysleli, druhí zrealizovali. Dopadlo to presne ako vila v Cannes. Presne rovnako trápne. Aj s rovnakým rukopisom. A výraz trápne som použil nezávisle na tom, čo na to hovoria zákony a právo nášho štátu.
Fanatickí antificovci zrazu podlízavo - zjavne obávajúc sa následkov, zrazu píšu "počkať, ale takto by sa to asi hádam nemalo". Všemocné hnutie vyslalo svojho emisára s komentárom do médií, v ktorom zajakavo píše o varovaní, dajme si pozor, môže sa nás to týkať všetkých a nemalo by sa. Nastalo hromadné zaraďovanie spiatočiek. Možno po oznámení Generálneho prokurátora SR, že sa tu verejne páchajú trestné činy tak zo strany politiky a politikov, ako aj médií samozvaného hlavného prúdu.
Iba dobou a vzdelaním prispatá moderátorka večernej televíznej diskusie včera kotkodákala štýlom "no ale predsa", keď ju ešte aj Peter Pellegrini upozorňoval na to, že sa tu spáchal trestný čin. Že tu stále platí prezumpcia neviny a že vinníkmi sú s najväčšou pravdepodobnosťou tí, ktorí zosnovali ilegálne odposluchy a tí, ktorí ich dodali do médií. (Považujme ich za tých istých.) A ešte treba dodať, že v prípadných občianskych sporov na ochranu osobnosti bez pochybností vyhrajú poškodení nad všetkými hyperaktívnymi propagandistickými plátkami Slovenska.
Dotyčným to došlo a tak sa Slovenskom začalo ozývať škrípanie spiatočiek, zaraďovaných - poznáte to - "cez zuby". "Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to.“ Povedal či napísal, fakt už neviem, Voltaire. Ja jeho výrok mením na - "do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo na zákonnosť." Politici istej ideologickej skupiny a ich nohsledi v médiách, motivovaní (tí novinári) bohviečím, ale asi vieme čím), prekročili Rubikon. Nie, neprekročili ho ako Hanibal so slonmi Alpy. To bol hrdinský epochálny čin.
Prekročiť Rubikon je slovné spojenie, ktoré vyjadruje nejaké dôležité rozhodnutie, ktorého dôsledky už nemožno vziať späť. Súvisí s Caesarovým prekročením rieky Rubikon 10. januára roku 49 pred nl. pri návrate po dobytí Galie. Tým, že prekročil Rubikon, sa automaticky stal nepriateľom štátu a rozpútal tým občiansku vojnu. A to na Slovensku v týchto dňoch zosnovali vykonali, dokonali a medializovali Matovičove slony. Jeho chliev sa tak stal o čosi rozľahlejší, o čosi zapáchajúcejší a o čosi menej vyčistiteľný. Čo v ňom je pôvodcom toho smradľavého hnoja, vieme všetci. A zaraďovaním spiatočiek to začali tušiť aj oni.
P.S. A Smeru rastú preferencie! (To vskutku pobaví.)