V krátkom rozhovore pre HD, Štefan Kiss opísal ako sa dostal k cirkci a že je jediný nevidiaci evanjelický kňaz na Slovensku.

Na východe Slovenska pôsobí aj nevidiaca farárka reformovanej cirkvi, pani Erika Domonkošová. Pri zmienke o nej sa Štefan usmieva: "Raz som dostal takú pozvánku na jednu európsku konferenciu, kde kolegovia rozprávali, ako a čo všetko oni pre tých nevidiacich robia a my s Erikou sme tam boli ako taký živý dôkaz toho, že naše cirkvi nemusia o tom rozprávať, naše cirkvi nás priamo zamestnali, zverili nám cirkevné zbory. Viac hádam ani nemohli urobiť." 

V detstve videl

Štefan bol veľmi hanblivé a tiché, zato zvedavé dieťa. Miloval knihy a rozumel si skôr s dievčatami. 

Okuliare nosil od malička. Prvú operáciu "absolvoval" ako päťročný. Na jedno oko prestal vidieť ako deväťročný. V jedno ráno sa zobudil a s tým, že na jedno oko nevidel. Poškodená sietnica. Vtedy si v Bratislave na Mickiewiczovej odležal niekoľko mesiacov. V tej súvislosti si spomína na "voľné víkendy", kedy ostával na izbe sám, lebo deti sa pri menších zákrokoch striedali týždeň čo týždeň.  Absolvoval tri operácie, ktoré nepomohli. O dva roky následkom úrazu prišiel aj o zvyšky zraku v druhom oku.

Ako dieťa stratu zraku veľmi neriešil

Po tom úraze nebol tak nastavený, že po operácii bude dobre - mal už skúsenosť s jedným okom. Boli pri ňom rodičia, staršiu sestru a tí mu neustále robili program - čítali si spolu, rozprávali si, v tom čase veľa hral na klavíri, takže nemal čas nejako meditovať nad tým, čo s ním bude.

Smer Levoča? Mama povedala - nie!

V 80. rokoch kroky detí po strate zraku väčšinou viedli do školy v Levoči. Štefanova mama to však rázne zatrhla. "Mama nechcela pripustiť tú myšlienku, že budem niekde na internáte súčasťou nejakého kolektívu bez toho, aby sa tie moje individuálne záujmy rozvíjali." Už vtedy začínal hrať na organe, doma otcovi v záhrade pomáhal... "Mama mala obavu, ako budem v Levoči rozvíjať hudobné nadanie, kto ma tam vezme do kostola, kde si tam zahrám na organe." Do Levoče však chodili s ním rodičia na individuálne konzultácie a tak sa naučil aj Braillovo písmo, vďaka ktorému si neskôr aj v škole robil poznámky.

Traja pátrači

Do sveta zvukových kníh ho voviedli práve oni. Z Levoče z knižnice pre nevidiacich si vždy doniesol nejaké zvukové knihy, v tom čase ešte na kazetách. "Nikdy nezabudnem, že moja prvá audio kniha bola Traja pátrači a záhada strašidelného zámku. Počúval som ju celú cestu z Levoče domov." a dodáva: "Dodnes je to moja srdcovka." 

Na gymnáziu bol atrakcia

Prvé dni bola celá trieda zgrupená pri jeho lavici a spolužiakov zaujímalo absolútne všetko. Veď bežné vidiace decká nemajú veľmi šancu dostať sa do kontaktu s nevidiacim človekom a zrazu sa taký dostane do ich triedy ...? Tam už samozrejme individuálny plán nemal a normálne denne študoval, aj zmaturoval.

Teologická fakulta v Bratislave

Štefan prišiel za dekanom s tým, že by rád študoval na ich fakulte. Dekan mu na to povedal - nemáme pre vás nijaké zvláštne podmienky, ale ak to zvládnete, nebudem s tým mať problém." A presne to Štefan potreboval. Presne vedel, ako si potrebuje robiť poznámky, či si ich chce nahrávať na diktafón, alebo zapisovať do Eureky (osobný počítač pre nevidiacich, pozn. red.), alebo mu ich tí zdatnejší profesori "natiahli" na disketu. 

Programátor

Keď sa v komunite nevidiacich povie jeho meno, mnohí ho poznajú, ako autora vymakanej audio hry EuroFly. Ide v podstate o letecký simulátor, kde je perfektne vymakaný zvuk, ktorý vás vlastne aj naviguje v hre, po leteckej mape. Štefan ju vlastne stále zdokonaľuje a ako správny vývojár počúva pri tom aj nápady od hráčov.

Možno ho poznáte aj vy

Štefan sa nám totiž občas, počas druhej vlny pandémie, prihováral aj z rozhlasu. Ten vysielal jeho bohoslužby. Bavila ho práca pre Rozhlas? "Tam som si musel dosť dávať pozor na čas kázne. tam totiž neexistuje, že bohoslužba trvá približne hodinu - ak nedodržíte čas, tak vás normálne vypnú a na to si bolo treba zvyknúť. Ani bežne nemávam siahodlhé kázne, ale tam si bolo treba dávať pozor."

https://login.hlavnydennik.sk/2021/10/29/hura-dalsia-skolska-reforma-ale-aka

Súčasnosť

Štefan smanželkou Silviou a troma deťmi žijú v Nových Zámkoch. Žijú aktívnym životom ako aj vo farskom zbore, no ak treb, vždy sú nápomocní aj tunajšej základnej organizácii Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska.