Minister školstva s pochybne získaným vzdelaním Branislav Gröhling nedávno hurónsky ohlásil reformu regionálneho školstva. Tá ma vraj zmeniť školy. Keďže už sme roky rokúce zvyknutí na takéto vyhlásenia, rozhodol som sa pozrieť na ohlásené a marketingovo prezentované zmeny.

Úplne na začiatku treba zdôrazniť, že reforma sa nerobí v strede volebného obdobia. Najmä v súvislosti s tým, že viacero zmien má platiť ešte neskôr, ako vyhlásilo ministerstvo. Dobre vieme, že od novej vlády náleží, či návrhy tej predchádzajúcej prevezme. Možno sa nemuselo tak dlho hrať ministerstvo školstva na ministerstvo zdravotníctva. Alebo by sa konečne malo odpolitizovať ministerstvo, aby sa pádom či odchodom vlády zase všetko nemenilo. To by však bránilo politikom manipulovať a čachrovať s peniazmi.  

Nový spôsob vyučovania závisí od učiteľov

„Hlavným cieľom reformy obsahu vzdelávania je, aby všetko, čo sa deti v školách naučia, vedeli využívať v praxi,“ píše sa na stránke ministerstva. Nikto nebráni učiteľom takto učiť. Ba mnohí tak robia. Ale na toto všetko netreba meniť iba obsah vzdelávania. Ale zabezpečiť dostatočné materiálno-technické vybavenie škôl. Ako môže napríklad učiteľ chémie robiť s deťmi pokusy bez vybaveného laboratória? Alebo učiteľ telesnej bez telocvične? A ak v systéme zostanú zle motivovaní učitelia, sotva sa zmení ich prístup. Nech by boli pedagogické dokumenty akokoľvek praktické. Vybavenie a motivácia chýbajú aj pri zámere: „Pozornosť sa presunie na rozvoj schopností, kritického myslenia, digitálnej, environmentálnej či finančnej gramotnosti u žiakov.“ Terajší minister školstva sa pred dosadením do funkcie jednoznačne zasadzoval za zvýšenie platov pedagógov. A teraz ignoruje fakt, že ak im dá nové povinnosti bez adekvátnej platovej motivácie, tak tie najlepšie zámery ministerstva skončia iba na papieri.

„Učitelia zároveň dostanú možnosť získať dotácie na vzdelávanie. Aktuálne rezort takto prepláca doplňujúce pedagogické štúdium a rozširujúce štúdium. Okrem toho postupne vzniká na Slovensku 40 regionálnych centier, v ktorých nebudú učiteľov vzdelávať úradníci, ale skúsení učitelia z praxe,“ uvádza sa. Prostriedky na vzdelávanie učitelia už majú možnosť čerpať. Stále však treba myslieť na to, že musia byť motivovaní k práci na sebe.

Okrem toho chýbanie učiteľa pre vzdelávanie je pre školu drahá záležitosť. Učitelia majú plno povinností, ktoré musia po školeniach doháňať, tak si rozmyslia, či sa niečoho zúčastnia. A aplikácii vedomostí zo školení neraz bráni školský systém, ktorý stále nie je reformovaný. Vyučovanie je predimenzované. Či sa za vzdelávanie pedagógov budú dávať príplatky, o tom sa vo vyhlásení na ministerskom webe mlčí.

Digitalizácia musí mať aj excelentnú podporu

„Ďalšie zmeny nastanú v oblasti podpory inovácií a modernizácie výučby. Na jednom mieste budú zhromaždené nové spôsoby vzdelávania, osvedčené metódy a prístupy k modernej výučbe v podobe katalógu inovácií. Školy budú môcť tieto prístupy automaticky zaviesť do svojej výučby bez ďalšieho schvaľovania.“ Táto zmena nie je zmenou. Najnovšie, najmodernejšie a najefektívnejšie metódy môže využívať učiteľ aj teraz. Toto je čisto administratívny katalogizačný prvok, ktorým sa netreba prezentovať v rámci reformy. A opäť závisí od motivácie učiteľa, či si ďalší administratívny dokument od ministerstva bude študovať.

„Dnes je digitálna gramotnosť a schopnosť orientovať sa v informáciách na internete nevyhnutnosťou, a preto ju musíme podporiť aj na školách. (...) V zákonoch vznikla nová pozícia školského digitálneho koordinátora, ktorý má na starosti vzdelávanie učiteľov aj žiakov vo využívaní digitálnych technológií a v ich zavádzaní do výučby.“ Digitálny koordinátor znie veľmi dobre. Verím, že to nebude učiteľ, ktorý popri úväzku bude spravovať informačné technológie školy (IKT). A bez adekvátnej odmeny. Ale hlavne treba myslieť na to, ako je škola vybavená z hľadiska IKT. A ak je aj vybavená, treba myslieť na to, že technika zastaráva a musí sa meniť. V neposlednom rade treba myslieť na internet, ktorý je na mnohých školách nespoľahlivý. Možno by bolo skutočnou reformou umožniť školám, nech si vyberú vlastného providera internetu, nie štátneho dinosaura.

Pomoc deťom má byť prvoradá. Všetkým!

Zmeny ohľadom detí s poruchami učenia a inými diagnózami treba privítať. Mnohí zúfalí rodičia hľadajú pomoc pre svoje deti, pretože bežná štátna škola im ju nevie zabezpečiť. Tu sa zas hovorí o inklúzii pred tým, než sa pripravia na ňu podmienky. Je známe, že stále na školách chýba veľa odborného personálu. Ak sa v špeciálnopedagogickej starostlivosti spravia zmeny, tak sa bude treba vymotať z terajšieho zložitého systému. Kde niet dostatok odborníkov a rodičia na vyšetrenia čakajú mesiace. A to bude trvať. A takisto treba pomôcť deťom, ktoré síce nemajú diagnostikovanú poruchu, no potrebujú pomoc z iného dôvodu. Aj tieto pozitívne zmeny ministra však presiahnu funkčné obdobie vlády, preto v blízkej dobe nevidím pozitívne pomoc všetkým zdravotne znevýhodneným deťom. Jedine sa školám vtlačí inklúzia.

Navyšovanie počtu žiakov v triedach nie je reforma  

„V zákonoch sa tiež znižuje byrokracia pre školy, zjednodušuje sa pedagogická dokumentácia a zavádza sa maximálny počet detí v školskom klube detí na 26. Zákonné zmeny uľahčujú vstup odborníkov z praxe do škôl či zjednodušujú spoluprácu škôl s firmami,“ píše sa v závere. K byrokracii sa nebudem vyjadrovať. Každé jej odbúravanie prinesie ďalších päť lajstier. Nehovoriac o tom, akú administratívu zažívajú školy počas epidemických opatrení.

Ale je úbohé a trápne hovoriť o určení počtu žiakov v ŠKD, kým na prvom stupni sa zvyšuje počet žiakov v triedach! A to v časoch, keď sa politici i odborníci vyjadrujú o inklúzii a o individuálnom prístupe. Navýšenie počtu žiakov v triedach popiera všetky dobré zámery, ktoré ministerstvo predložilo ako „veľkú“ reformu.

Obávam sa teda, že žiadny posun škôl k 21. storočiu nenastane. Teda aspoň podľa prezentovaných zámerov. Ide len a len o kozmetické opatrenia. Pričom si myslím, že napriek nedostatočnej motivácii je vo veľkej časti učiteľov viac modernosti, ako ponúka ministerstvo. Isto, marketing môže u laikov zabrať. Veď ako dobre sa čítajú slová ministra: „Čakajú nás najväčšie reformné zmeny v školstve.“ Ale reforma školstva spočíva v úplne iných zmenách.