Exminister spravodlivosti a expredseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin sa v ostatnom čase opäť „zviditeľnil“ svojím „výstupom“ voči členovi väzenskej a justičnej stráže ako i voči privolanému policajtovi. Ale stálo to za to.

Tak rozohneného Harabina, ako nedávno na Najvyššom súde pri pojednávaní s Tiborom Elitom Rostasom, sme nevideli už dávno. Známy bezrúškovec sa bránil voči tomu, že ho nechceli pustiť do budovy a na pojednávanie bez rúška. V najnovšom statuse sa k celej udalosti vrátil, pretože verejnoprávna RTVS ho požiadala o stanovisko „údajnej“ právnej povinnosti občana nosiť rúško.

Obmedziť ľudské práva je možné iba zákonom, nie Mikasovou vyhláškou

„Občania nebojte sa uplatňovať svoje základné ľudské práva a slobody i keď proti vám stojí uniformovaná štátna moc cez chudákov policajtov, lebo v prípade, že realizujú výkon štátnej moci mimo opory v zákone a Ústave bez najmenších pochybnosti nepožívajú právnu ochranu cez trestný čin útoku na verejného činiteľa (§§ 323, 324 Trestného zákona), ktorý by ich inak chránil v prípade ich zákonného postupu,“ vysvetľuje hneď v úvode Harabin, ktorého vraj mimoriadne pozitívne prekvapila požiadavka RTVS na poskytnutie rozhovoru o „údajnej“ právnej povinnosti občana nosiť rúško.

„Nemal som ani ten najmenší dôvod to odmietnuť, i napriek tomu, že ma slovenská televízia dlhodobo zámerne blokuje, aby sa verejnosť, zrejme priebežne, nemala možnosť dozvedieť pravdu konfrontačnou prezentáciou protichodných názorov,“ pridáva expolitik, podľa ktorého sa zrejme ľady pohli. „A aj RTVS si, chvalabohu, už uvedomila, že donekonečna nie je možné ohlupovať verejnosť v tom smere, že občan má právnu povinnosť nosiť rúško na podklade Mikasovej vyhlášky dokonca neuverejňovanej ani v Zbierke zákonov, hoci Ústava má konkrétny článok v tejto spojitosti, že obmedziť ľudské práva je možné iba zákonom, nie na základe zákona len Mikasovou vyhláškou,“ píše ďalej Štefan Harabin, ktorý na samý záver ešte dodáva: „Na čítanie nespochybniteľného obsahu znenia konkrétneho článku Ústavy (čl. 13 ods. 2: medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom) nesporne nie je potrebný výklad cez nález Ústavného súdu.“