Prezidentka Zuzana Čaputová začína ležať v žalúdku mnohým Slovákom. A to nielen pre zmarené referendum o predčasných voľbách. Paradoxne medzi nich patrí aj politický analytik Eduard Chmelár.
Veľmi zaujímavú otázku položil na začiatku svojho statusu politický analytik Eduard Chmelár. „Načo nám je prezident?“ pýta sa v posledných voľbách neúspešný kandidát na post hlavy štátu, ktorý túto otázku pokladá aj preto, že Zuzana Čaputová robí podľa neho kroky, ktoré k tejto otázke doslova nabádajú.
Chmelár hneď v úvode statusu priznávam že pred dvoma týždňami viedol s americkým filozofom Joeom Grimom Feinbergom, toho času pôsobiacom v Prahe, zaujímavú debatu, ktorý tvrdil, že súčasné hádky okolo Miloša Zemana by mali vyústiť do rozhodnutia ďalšiu hlavu štátu už nezvoliť. „Takáto figúra je podľa neho v parlamentnom systéme zbytočná,“ prezradil Chmelár, ktorý mu vraj oponoval, že sa stane presný opak, lebo táto situácia vyvolá v Čechoch potrebu mať lepšieho, zdravšieho a krajšieho prezidenta. „Zbytočnosť tohto úradu sa odhalí až na kosť vo chvíli, kedy budú mať Česi, podobne ako my, obľúbenú hlavu štátu, no tá bude vo svojej pozícii bezradná a odkázaná na sebaprezentáciu,“ konštatuje politický analytik, podľa ktorého myšlienku o zrušení úradu prezidenta vyslovila u nás ako prvá, paradoxne, bývalá poradkyňa prezidentky Čaputovej, sociologička Zuzana Kusá.
„Vtedy som jej oponoval, lebo som bol a stále ešte som presvedčený, že zmysel tohto úradu by sa dal zachrániť, ak by sme hlave štátu zvýšili niektoré právomoci, aby mohla efektívnejšie plniť úlohu protiváhy zákonodarnej a výkonnej moci. Predstava väčšiny ľudí o úlohe prezidenta je však takmer úchylná,“ píše Chmelár, ktorý bol naposledy tiež kandidátom na hlavu nášho štátu, no neuspel. Podľa ľudí má vraj hlavne dobre vyzerať a reprezentovať, teda plniť funkciu akejsi ozdôbky. „O nič menej zvrátená nie je ani predstava, že prezident má byť niečo ako sekulárny pápež, najvyššia morálna autorita,“ dodáva Chmelár.
V starovekej rímskej republike by podľa Chmelára funkciu prezidenta považovali za rovnakú zradu republikánskych ideálov ako cisára alebo akéhokoľvek monarchu. „Faktom je, že obdivovatelia súčasnej prezidentky prejavujú latentné monarchistické sklony. Nepreukazujú úctu k úradu, ale bezmedznú lojalitu k osobe, vrátane nedotknuteľnosti jej rodiny (hystéria, aká tu vypukla okolo jej dcéry, sa ponášala na trestný čin urážky cisárskej rodiny, ktorý tu platil za monarchie). Ale toto všetko je naozaj úchylné. Prezidentka v posledných dňoch preukazuje absolútnu bezradnosť pri výkone svojho úradu. Vymýšľa si aktivity, ktoré nesúvisia s plnením jej ústavných povinností, ale len s posilňovaním vlastného imidžu a kultu,“ hodnotí politický analytik.
Čaputová sa podľa Chmelára v Českej televízii úplne pozabudla, keď vyzdvihovala vládne reformy – „urobili sme... presadili sme...“ Akoby bola naozaj iba hovorkyňou vlády. „Tí, ktorí ju bránia, že nemá potrebné právomoci, by mali držať ústa, lebo ona ich nechcela - a teraz sa v tom topí a nevie v plnej miere využívať ani nástroje, ktoré má k dispozícii. Je to komédia, dôstojne sa tváriaca fraška, slovenská verzia Andersenovej rozprávky Cisárove nové šaty,“ búši do hlavy štátu Chmelár, ktorý je presvedčený, že aj keby mala Zuzana Čaputová popularitu väčšiny ľudí, svojím správaním ničí zmysel tohto úradu. „Takže na otázku, ktorú mi položil Joe, odpovedám: ak má prezident robiť to, čo Zuzana Čaputová, nepotrebujeme ho. V každom prípade by sme mali otvoriť serióznu diskusiu o zmysle a úlohe tohto úradu,“ končí veľmi zaujímavo Eduard Chmelár svoj status.