Jozef Šátek je zrejme nespochybniteľný odborník. Ponúkame vám teda jeho právny názor na tému, ktorá hýbe verejnosťou v ostatných dňoch.
"Pri nasadení techniky k obrazovo-zvukovému nahrávaniu v rekreačnej chate nepostačuje, aby skutok bol právne kvalifikovaný len ako pytliactvo – úmyselný trestný čin s hornou hranicou trestu odňatia slobody prevyšujúcou tri roky (§ 114 ods. 1 Trestného poriadku)." ozrejmuje Šátek. "Ak sa v trestnom konaní o trestnom čine pytliactva podľa § 310 Trestného zákona vyhotovovali obrazovo-zvukové záznamy a s odkazom na § 114 ods. 2/ Trestného poriadku tieto boli vyhotovované v „obydlí“ (viď § 99 ods. 1 Trestného poriadku) t. j. v rekreačnej chalupe či chate, tak právna kvalifikácia takéhoto skutku musela dosahovať úroveň až „zločinu“ (trest odňatia slobody prevyšujúci 5 rokov).
V tomto prípade daný skutok musel byť právne kvalifikovaný až ods. 4/ trestného činu pytliactva a tým musela spôsobená škoda preukázateľne dosahovať úroveň „značnej škody“, čo znamená, že nezákonným pytliactvom musela byť preukázateľne spôsobená škoda najmenej vo výške 26.600 €.
www.facebook.com/jozef.satek.14/posts/5166710590022393
O splnení tejto zákonnej podmienky „značnej škody“ má J. Šátek veľké pochybnosti, "čím sa otvára možnosť, že nasadenie techniky k vyhotovovaniu obrazovo-zvukových záznamov v obydlí, napriek vydanému súhlasu sudcu tento po formálnej stránke nespĺňa zákonné podmienky." Podľa Šáteka preto takto získané dôkazy sú v rozpore so zákonom. "Ako dôkaz v trestnom konaní sú preto nepoužiteľné." uzatvára Šátek.