Vláda schválila návrh rozpočtu iba deň pred dátumom, kedy ho bolo treba doručiť do NR SR. V názorovom článku v denníku Pravda sa návrhu rozpočtu venuje bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová. Myslí si, že Covid19, nie je jediným dôvodom, kvôli ktorému sa návrh rozpočtu do NR SR dostal s hraničným dátumom. Podľa Schmögnerovej je tých dôvodov omnoho viac. Z jej názorov je absolútne jasné, že sa nestotožňuje s vyhlásením, že ide o najlepší rozpočet. A tlačovú besedu Hegera a Matoviča o rozpočte prirovnala k predvolebnej kampani.
Schmögnerová je rada, že reforma daní sa v roku 2022 nezačne. "Jej detaily sme nepoznali, no čo sme poznali, stačí, aby sme povedali, chvalabohu," píše. Komentuje aj vyjadrenie premiéra Eduarda Hegera a ministra financií Igora Matoviča k téme návrhu rozpočtu. Z ich tlačovej besedy mala pocit, akoby sa ešte neskončila volebná kampaň, alebo sa už začala nová.
"Heger pripomenul, že minuloročný rozpočet nazval „rozpočtom pravdy, záchrany a zodpovednosti“ a tento by sa mal volať „rozpočtom zodpovednosti, stability a rozvoja," píše bývalá ministerka financií. A z úst Igora Matoviča sme si vypočuli o Klondiku bývalých vlád, o korupčníkoch a organizovanej mafiánskej skupine," píše.
Schmögnerová si myslí, že pripravený návrh rozpočtu nie je zodpovedný a jedinou prioritou vlády na rok 2022 podľa predloženého návrhu sú podľa nej výdavky na obranu.
Je podľa nej zarážajúce, aký je návrh rozpočtu nestabilný pre rezorty zdravotníctva, vysokého školstva, samosprávy, ale aj pre zamestnancov verejného sektora a minister financií Igor Matovič sa podľa nej absolútne nerozumie tomu, akým spôsobom sa financuje zdravotníctvo. "Netreba mať riadne ukončené vysokoškolské štúdium, aby sme pochopili, že permanentne nedofinancované zdravotníctvo permanentne vytvára dlhy. Opakované oddlžovanie nemocníc je toho dôkazom. Naozaj to vytvára „stabilizujúce“ prostredie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti?" Pýta sa.
V denníku Prada sa Schmögnerová vyjadrila aj k najväčším reformám vo verejných financiách, ktorými sú aízované výdavkové stropy, dlhová brzda a dôchodková reforma. Ale neochotu koaličných partnerov pristúpiť k všetkým trom reformám rieši podľa nej Matovič obyčajným vydieraním. "Pokiaľ totiž koalícia na návrhy týchto troch „najväčších reforiem vo verejných financiách“ nepristúpi, uberie rezortom takmer 700 miliónov eur a zníži deficit zo 4,9 % HDP na 4,3 % HDP," vysvetľuje. A zdôrazňuje, že o zákonoch rozhoduje vláda v zbore a nie jeden minister. V závere vyjadruje nádej, že snáď sa nájde prechodné riešenie. Ale hneď potom ironicky dodáva: "...aby Matovič mohol cestovať do Bruselu a nemusel priťahovať opasok viac, viniac z toho SaS...".