Čítajúc status poslanca Blahu vraciam sa o takmer tridsať rokov späť. Dokonalé déjà vu. Túlavý autobus, nie však ten geniálny od geniálneho Steinbecka. Naopak, ten smiešno trápny a ako sa v dôsledku ukazuje, aj tragický pomyselný autobus, o ktorom hovorili vtedy starší kolegovia v redakcii. Tí, ktorých v tých dňoch vyhadzovali kvôli "omladzovaniu". Ešte predo mnou. A kvôli spoločenskej objednávke odstrániť staré štruktúry. Ale, začnime tým poslancom Blahom. (Ivan Brožík)

Blaha píše o svojom zážitku z parlamentu, ako ho prepadla tlupa novinárov. Pardon. Novináriek. Je to sila zvyku. Kedysi toto remeslo patrilo mužom. Dnes dievčatám, o ženách iba ťažko hovoriť. Iba ak výnimočne. Slečnám. Veľmi aktívnym, takmer až rádioaktívnym a často aj nesmierne - použime eufemizmus - nerozhľadeným, neskúseným. Bez eufemizmu - hlúpym. To sa totiž dnes v médiách vyžaduje - hlúpa submisívnosť. Tá sa dá manipulovať najľahšie. Nuž a hlúpe stádo akýchsi sufražetiek s mikrofónmi bežalo najnovšie za Blahom ako za pastierom a bečalo si svoje stupídne otázky. Tú istú raz jedna, raz druhá, raz tretia. Tie behy po parlamentných chodbách, pred bránami väzníc a nádherné pohľady na bežiace zadky predsa poznáte z televízií. Ani do parlamentu nemusíte.

Nabrífované postavičky

"Ty donesieš z parliku to, ty tamto, nevracaj sa bez tejto odpovede, odfoť tamtoho s tým a nakrúť, ako sa onen špára v nose, prípadne v inej časti tela. A ty zas niečo zožeň na hentoho." Takto asi prebiehajú porady v redakcioách spravodajstva komercie a mainstreamu.Netipujem, zažil som. O perverznom slovníku mnohých z tých, ktorí takéto porady vedú, radšej z úcty samého k sebe pomlčím. Navonok decentná žena, redakčnú poradu vedie ak pasák prostitútiek. Už len vyfackať.Takýmto intelektuálnym zadaním vybavené sufražetky sa rozbehnú po našom slovenskom politickom dvorčeku ako sliepky za zrnom a idú si ďobnúť. Nebudem menovať do koho, vo všeobecnosti do toho a do každého toho, kto je na objednávku vedenia redakcie v trvalej nemilosti práve aktuálneho režimu. A sponzorov redakcie.

Blaha sa vlastne ani nemá čo čudovať

Jeho otec, bývalý kolega, bol Pán žurnalista. Takže jeho syn asi vie, o čom píšem. A pre ostatných - píšem o tých mediálnych sliepkach, ktoré dokážu presedieť celý deň v parlamente, v jeho foyer a v jeho zákutiach, podaktoré aj ako časté hostky priamo na kluboch a vyčkávajú na svoju chvíľu. na čas, keď splnia ranné zadanie. Niektoré dokonca sedávali aj v konšpiračnom byte na Vazovovej, boli súčasťou Gorily a dnes majú nad hlavou svätožiaru. Čakajú na extatickú chvíľu, tak podobnú orgazmu, keď donesú svojmu chlebodárcovi ním objednaný hamburger hnusu. Najlepšie aj s krvou, pardon, kečupom.

Darmo im niečo vysvetľovať

Toto stádo je sfanatizované, zhypnotizované. Nevie položiť inú, ako šéfom nadiktovanú otázku a položí aj svoj život v tom boji divokom, voľ ty nebyť, ako byť iba novinárom. Iba. Stádo nepočúva, inak by sa vzápätí nepýtalo politika na to, čo práve povedal. Stádo nepočúva ani seba navzájom, inak by jedna agilná súdružka komsomolka nekládla tú istú otázku, ako jej kolegyňa, len s iným logom inej firmy na mikrofóne. Stádo neovláda fakty, iba rafinovane a často aj protizákonne podstrčené "zistenia". Stádo neovláda ani súvislosti. A neovláda ani trestný zákon, etický kódex novinára - nie ten, vydaný Syndikátom, ale ten, platný na celom území Európskej únie a rešpektovaný v jej všetkých civilizovaných členských krajinách. Novinármi rešpektovaný a ctený. Lebo novinári, to je všade inde okrem Slovenska a bývalých satelitov socializmu stav. Čestný stav.

Vráťme sa k tomu autobusu

Začiatkom deväťdesiatych rokov mi vravel jeden kolega, že "ty, počuj, ako to tak sledujem, ráno stačí objednať autobus, nechať ho obísť všetky redakcie v meste, naložiť doň novinárov, urobiť linku vláda - parlament - kaviareň a večer si pustiť čokoľvek okrem plynu a dozvedieť sa, že sa nič nedozvieš. Odvšadiaľ rovnako.A ak chceš skutočné, nedeformované a pravdivé informácie, to si radšej pusti ten plyn, tu sa ich nedožiješ."

Páchanie trestných činov v priamom prenose

A tak, vážení čitatelia, ak si čítate či pozeráte produkciu vyššie popísaného stáda nielen v týchto dňoch, stávate sa svedkami páchania trestnej činnosti. A čo je horšie - z ich obyčajnej blbosti. Neznalosť zákona totiž neospravedlňuje. Ale túto vetu by som mohol adresovať aj súčasnej moci na Slovensku. Inak ozaj, v každom štáte platí - aké metódy používa moc, také preberajú médiá. Lebo je to jeden organizmus, schopný žiť iba v totálnej symbióze. Nazvime to propaganda a demagógia moci, prezentovaná cez nevedomé, hlúpe a neznalé, no (za)platené médiá. Ozaj, viete kto na slovensku robí politiku? Médiá! A kto na Slovensku riadi štát a tých pajácov, ktorí si myslia, že sú na jeho čele? Médiá!