JUDr. Peter Šamko, emeritný trestný sudca Mestského a Krajského súdu v Bratislave a vysokoškolský pedagóg zverejnil kritický názor na portály Právne Listy. Týka sa rozhodnutia krajského súdu, ktorý zrušil väzbu štyroch vyšetrovateľov NAKA, známych pod skratkou "čurillovci," ktorí sú stíhaní na slobode. Šamko tvrdí, že krajský súd vo veci "čurillovcov" hodnotil dôkazy príliš voľne.
V úvode JUDr. Šamko zdôrazňuje, že obsah celého spisu nie je známy a tak pri zverejnenom názore vychádza iba z toho, čo je známe z rozhodnutia krajského súdu. A cieľom je vyvolať odbornú diskusiu.
Vyšetrovatelia NAKA, z médií známi predovšetkým pod skratkou "čurillovci," boli nedávno obvinení z toho, že si vymýšľali dôvody na začatie trestných stíhaní voči osobám, ktoré boli spájané s politikmi z opozície a mali tým zneužívať svoje kompetencie. Podľa krajského súdu dôkazy, ktoré boli proti nim predložené, neboli postačujúce a tak bolo rozhodnuté v ich prospech a sú stíhaní na slobode. Podľa Šamka, ale došlo zo strany krajského súdu k značným medzerám v rozhodnutí. A práve na tie poukázal v článku, ktorý zverejnil na portály Právne listy.
Zo strany krajského súdu ide podľa neho o príliš voľné a niekedy až nelogické hodnotenie dôkazov zo strany krajského súdu. Krajský súd podľa neho takmer bezvýhradne pri svojom hodnotení dôkazov akceptoval príbeh poskytnutý obhajobou, ktorý fakticky nehodnotil, ale len prevzal.
Šamko si myslí, že v praxi ide o ojedinelú a právne zaujímavú problematiku a je podľa neho na škodu veci, že krajský súd vo svojom uznesení uviedol len minimum vlastných právnych úvah ak vôbec nejaké. A poukázal na to, že krajský súd sa zväčša iba obmedzil na opísanie často nesprávnej právnej argumentácie jednej procesnej strany, čiže obhajoby vyšetrovateľov. Tá podľa neho argumentáciu výrazne a dlhodobo propagovala aj vo „svojom“ mediálnom priestore.
Šamko je toho názoru, že útoky politikov na sudcu okresného súdu, ktorý pri rozhodnutí hodnotil dôkazy inak, ako krajskú súd je nutné dôrazne odmietnuť! Sudcu okresného súdu podľa neho nemožno trestať za to, že pri hodonotení dôkazov mal iný postup, ako krajský súd. A že bezvýhradne nekaceptoval príbeh poskytnutý jednou procesnou stranou.
Šamko v prípade, ktorý sa na základe jeho tvrdení javí už aj ako bizarný konštatoval mnohé, čo sa dá podľa neho procesu začatia vyšetrovania a jeho priebehu vytknúť. Poukazuje napríklad aj na to, že krajským súdom je prezentovaný záver, že na začatie trestného stíhania vo veci stačia aj domnienky, špekulácie, paranoja, či klebety. A že je normálnou bežnou praxou na polícii, že sa skutky vytvárajú podľa toho, aby ´sedeli´ na vybranú právnu kvalifikáciu. A aby tak bola založená príslušnosť tej správnej prokuratúry. "Dokonca podľa krajského súdu majú takto pracovať aj odvolacie senáty na súdoch, ale pokiaľ vieme, tak odvolacie senáty posudzujú skutok a niekedy sa pri ňom diskutuje o právnej kvalifikácii a nie naopak,” píše Šamko.
V článku ktorý zverejnil na portály Práve Listy vyvracia aj ďalšie závery. „Krajský súd oznamuje, že ak by aj náhodou došlo k začatiu trestného stíhania vo veci pre vymyslený skutok, tak aj tak by nešlo o trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa pretože absentuje spôsobenie škody inej osobe,” píše. A dodáva, že pravdou je, že spôsobenie škody inej osoby by v takomto prípade bolo zrejmé, keďže trestné stíhanie sa za takéto poškodenie objektívne dá považovať.
Celý obsah listu má niekoľko článkov a v plnom znení je sprístupnený na portály Právne listy.