Stará dobrá rada hovorí, že najlepšia obrana je útok. Alebo lepšie povedané, že keď už tečie do topánok, treba sa vybrať preč z vody, aj keď nevieš ktorým smerom. Pre Lipšica je ten smer jasný. Je to SMER.
Náš najspravodlivejší cestný zabiják chodcov (myslí sa tým Daniel Lipšic, za zabitie človeka trestaný riaditeľ špeciálnej prokuratúry) vymyslel skvelú rozprávku o pytliakovi Bödörovi. Okresný súd v Nitre povolil odpočúvanie jeho poľovníckej chaty. Údajne kvôli pytliactvu.
Slovensko je krajina neobmedzených možností.
Na Slovensku sa nielen že môže stať aj trestaný zabiják priamo šéfom špeciálnych prokurátorov, ale dokonca môže pokojne použiť odposluch a video špionáž aj na poľovnícku chatu, kde hrozí trestný čin pytliactva. Áno. Najväčšou pliagou tejto spoločnosti je zjavne pytliactvo a tak naše orgány činné v trestnom konaní nasadzujú aj vlastný krk, aby týchto spoločenských vyvrheľov polapili a po práve potrestali.
I keď tu zrazu, na scénu prichádza azda najväčšia trofej. V poľovníckej chate, napichnutej kamerami a mikrofónmi sa stretnú politické špičky opozičnej strany SMER-SD a rovno jej predseda Robert Fico. Prídu aj ďalší a samozrejme nechýba ani Bödör. Ten Bödör, ktorý ťahá už celé roky Fica ku dnu a ktorý mu vytuneloval štát rovno pred očami. Zjavne je aj on čelným predstaviteľom SMERu.
Lenže Lipšic v tej chvíli nastražil svoje veľké uši, vygúľal svoje veľké oči a odrazu zistil, že Fico žerie slaninu. Ten Fico, ktorý sa tvári, že dbá o svoje zdravie. Tak ten Fico príde do poľovníckej chaty na kus „žvanca“. Popri tom sa samozrejme baví o politike. Presne tak, ako sa to od ktoréhokoľvek politika žiada. Lebo aj Lipšic je iba politik, ale on teraz tajne počúva schovaný kdesi v pivnici SIS.
Nuž máme to krásnu krajinu
Politická garnitúra „lepšoľudí“ na čele s plagiátorom Matovičom, okresnom „pomrdnom“ Kollárovi, odľuda Sulíka a šialenej Vasilisy premúdrej – Remišovej si s pomocou Lipšica urobili za naše dane z polície svojich sluhov a nasadili ich na likvidáciu politickej opozície. Takéto odpočúvanie je rovnako šialené, ako ktorýkoľvek počin tejto vlády „Slušného Slovenska“.
Odpočúvať politických oponentov štátnymi bezpečnostnými zložkami je totálne fiasko demokracie. Je to niečo ako napľutie do tváre celým tridsiatim rokom budovania tohto štátu. Lebo tu už nejde o lepšie Slovensko. Tu už nejde o boj proti mafii. Tu ide o politickú likvidáciu svojich oponentov, ktorých sa nedarí poraziť v slobodnom politickom súboji.
Naposledy za niečo podobné odstúpil americký prezident Nixon, ktorý odpočúval pomocou FBI svojich oponentov v demokratickej strane. Jeho aféru poznáme všetci púod názvom Wattergate. Lenže Nixonovi vtedy nenapadlo vyhovoriť sa na pátranie po pytliakoch.
Lipšicovi dnes rovnako neobstojí výhovorka, že to bolo na chate a išlo o pytliactvo.
O tej chate sa musel Lipšic nejako dozvedieť. Otázkou ostáva, ako. Lebo pod jeho velením vyšetrovania (pred tým sa pchal všade ako advokát) sa opäť raz médiá dostali k takto uniknutým prísne tajným dokumentom, ktoré majú slúžiť hlavne na vyšetrovanie trestných činov a nie na mediálny lynč opozície. Lenže to by tu museli byť normálne, čestné a prvadovravné médiá a musel by tu byť aspoň jediný politik, ktorému ide o spravodlivosť a nie len o svoje nadrozmerné EGO.