Veľa sa hovorí o finančnej negramotnosti. Dokonca sa z tejto témy stáva vyučovací predmet. Dobre. Nič proti. Ale čo tak spraviť vyučovací predmet aj z právnej gramotnosti? Jasne, iba obrazne, školy už majú predmetov viac ako dosť. V každom prípade, ide o to, že čím menej sa vyznáme vo vlastných právach, tým ľahšie, operatívnejšie, radšej a viac s nami moc manipuluje. (Ivan Brožík)

Nie, nemôže byť každý Štefan Harabin, o ktorom sa právom hovorí, že vyhrá každý súdny spor. Každý občan by však mal ovládať, čo si voči nemu môže dovoliť a čo už nie silová zložka štátu, teda polícia a armáda. Pretože - vidíme to takmer denne - po voľbách víťazné vlády či vládne koalície veľmi radi znásilňujú tieto mocenské opory, aby tie zas manipulovali na objednávku občanov (Médiá v polohe slúžok moci dnes vynechám.). A je to naozaj mimoriadna záľuba architektov súčasnej nadvlády na Slovensku, pretože o vláde už dávno niet reči. Ani o vláde zákona. Pravý výraz znie skôr ako teror nezákonnosti.

Z ústavy spravili trhací kalendár

Všetko nasvedčuje tomu, že keď sa víťazné strany koalície po vlaňajších voľbách chopili vraj "nespochybniteľného mandátu", tak prvé, čo spravili bolo, že hodili ústavné zákony do koša na odpadky. Veľmi dobre im tomu nahrávala rozbiehajúca sa pandémia a strach. Strach totiž robí zázraky. V atmosfére strachu sa dá dosiahnuť čokoľvek. Trebárs aj zbúrať ústavné piliere štátu, legislatívny proces zmeniť na svojvôľu práva a úplne na hlavu obrátiť systém nadradenosti a podradenosti právnych noriem. Teda zaviesť prax, že vyhlášky vlády sú nad parlamentom a že vyhlášky nejakých úradníkov sú nad ústavou.

Výsmech právu

Dnes si dokonca ktokoľvek dovolí tvrdiť, že všeobecne záväzné nariadenia, vydávané na základe rozhodnutia nejakej "hygieny" sú nad platnými zákonmi, nad ústavou a dokonca aj nad jurisdikciou Európskej únie. Ozaj, pamätáte sa ešte, že pri vstupe do EÚ podpísala Slovenská republika akceptáciu nadradenosti Európskej legislatívy nad domácou? A že sme roky "aproximovali" právo tak aby, bolo v súlade s právom EÚ?

Z tohto marazmu sú iba dve cesty, ale, možno aj tri

Prvou z nich je, že sa tu na Slovensku začne vládnuť systémom, v ktorom má slovo nejaký "ajatolláh", teda akýmsi nebeským duchom osvietená entita. Na tejto ceste už sme prešli dosť veľký úsek a vzďaľujeme sa po nej čoraz viac a čoraz nekompromisnejšie od toho, čo sa volá právny štát. Druhou cestou je, že naši vládni a väčšinoví parlamentní predstavitelia začnú rešpektovať ústavnosť a právo. Že parlament nebude podriadený vláde, ale bude mať pozíciu takú, akú mu určuje ústava.  Alebo, že vláda nebude meniť občianske ani obchodné ani trestné či dokonca ústavné právo svojvoľným vyhlasovaním akýchsi pofidérnych záväzných noriem. Nuž a tretia cesta je vyhrabať sa ako spoločnosť zo stavu právneho bezvedomia do pozície občanov, ktorí svoje práva poznajú.

Ako na to?

Jednoducho. Prečítať si Ústavu Slovenskej republiky. To trvá na prvý raz tak pol hodinku. Potom si ju prečítať ešte raz a pozornejšie, čo nám môže zabrať ďalšiu hodinu. Potom bude každý občan Slovenskej republiky vedieť, že štátne inštitúcie môžu konať iba v zmysle ústavy a nie v rozpore s ňou. Že inak ide o zneužitie právomoci verejného činiteľa, čo je trestný čin. A o kopu iných trestných činov v súbehu. Ak nie aj u nás, ako sa zdá, tak po žalobe na Európsky súdny dvor určite. Právo totiž naša súčasná moc (stranícka verchuška) demontovala nateraz iba na úrovni štátu. A kým sme členmi Európskej únie, je tu v tejto chvíli aj istá nespochybniteľná nadradenosť jej zákonov a civilizovaných právnych noriem. Hoci sa vám niekto snaží nahuckať, že celá Únia je iba o neprimerane krivých banánoch.

Toto je nateraz jediná cesta, ktorá nám, občanom, odmietajúcim svojvôľu bezcharakternej a mocibažnej kamarily, umožní aj v blízkej budúcnosti žiť v demokratickom štáte. S pocitom občana a nie poddaného.