MUDr. Jaroslava Orosová je šéfkou Zväzu ambulantných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Portálu HNonline poskytla rozhovor, v ktorom doslova "bije na poplach".

Adekvátne hodnotenie pre všetkých

Pre zdravotníkov, starajúcich sa o pacientov s covidom, bol znovu schválený príplatok 7 € na hodinu. MUDr. Orosová si však myslí, že "V súčasnosti je zdravotníctvo chronicky podfinancované aj v ambulantnej a nemocničnej sfére, je potrebné naozaj rozmýšľať nad zvýšením ohodnotenia ostatných zdravotníkov." Vzápätí upozorňuje: "Pretože nielen tí, čo sa starajú o covidových pacientov, ale všetci, ktorí sa starajú o pacientov, si zaslúžia adekvátne ohodnotenie."

Platy zdravotníkov sa mali zvyšovať už dávno

Nie pred rokom, ani nie pred piatimi, ale mali sa začať zvyšovať už pred dvadsiatimi rokmi, myslí si MUDr. Orosová. To, čo zažívame dnes, je podľa nej dôsledok diania od roku 1990. Kvlitný zdravotný personál odchádzal a dnes zvlášť odchádza, do zahraničia. "Nielen za lepšími platovými podmienkami, ale aj za tými pracovnými. Za lepšie vybavenými ambulanciami, iným postavením v spoločnosti."

Výkrik do tmy

Naša vláda mala podľa Orosovej reagovať už po druhej vlne covidu zvýšením platov a tiež riešením nedostatku zdravotníkov. "Zdravotníci, ktorí odišli, sa už tak ľahko nevrátia. Určite by bolo dobré, keby vláda začala rozmýšľať, ako sa staneme konkurencieschopnými, alebo aspoň dorovnáme platy zdravotníkom. Ale toto rozhodnutie malo prísť oveľa skôr," konštatuje lekárka.

Naväčší deficit v ambulantnej sfére

Ambulantnú sféru dlho ťahala generácia našich rodičov, vysvetľuje Orosová. "Pre nich odchod z krajiny už nebol atraktívny. Prišla však nutná generačná výmena - lekárov a sestry by mali nahradiť mladí." To, prečo sa tak nedeje má dva aspekty.

Dôvod prvý - peniaze

Ako už vyššie zmienila pani doktorka, tento sektor je chronicky podfinancovaný. "Platby od zdravotných poisťovní, ktoré ambulancie dostávajú za jednotlivé výkony, sú nedostatočné." konštatuje Orosová a vysvetľuje, že nepokrývajú ani prevádzku. "Lekár si v ambulancii vypláca mzdu, ktorá mu vyplýva zo zákona, popritom má zaplatiť minimálne jednu sestru a neštátne ambulancie sú eseročky. Teda sú podnikatelia, ktorí majú regulovaný príjem. Lebo tu im zdravotné poisťovne určujú, akú sumu im vyplatia za jednotlivé výkony." Z tohto podľa nej musia financovať nájom, energie, vybavenie, zariadenie, poistky a tak ďalej. "Tu treba dodať, že platy sestier sa správajú trhovo. Čím ich je menej, tým majú tie, čo ostanú, viac peňazí. A ak by sme sa naozaj pozreli na príjmy od zdravotných poisťovní, tak nepokrývajú chod. Lebo ony ešte potrebujú tvoriť zisk ako rezervu. Z toho pokrývajú dovolenky, péenky. Pre mladého lekára je táto práca neatraktívna."

Dôvod druhý - žiadna garancia zmlúv s poisťovňami

Mladý lekár tým, že si zriadi svoju ordináciu ide do obrovského rizika. "Splní všetky vzdelanostné, aj administratívne podmienky na to, aby sa zariadenie otvorilo. Problémom je získanie zmlúv s poisťovňami. Tie nemajú povinnosť zazmluvňovať špecializované ambulancie." upozorňuje Orosová: "Väčšinou majú poisťovne problém uzatvárať zmluvy práve s novými lekármi."

Poisťovne argumentujú

Lekárka tvrdí, že poisťovne argumentujú tým, že majú pokrytú sieť. "My, ale aj pacienti z praxe vieme, že je absolútny nedostatok lekárov. Dostať sa na špecializované vyšetrenie trvá mesiace a ľudia si to vybavujú aj po známosti." upozorňuje Orosová: "A niekedy sa vo svojom regióne na také vyšetrenie ani nedostanú."

Tretí aspekt

V takmer všetkých regiónoch sú ambulancie, ktoré po "starých" lekároch nemá kto prebrať. Orosová situáciu ilustruje na príklade Bratislavy. "Tu sa za posledné roky zavrelo až šesť imunologických ambulancií a otvorili sa možno dve." a konkretizuje: "Minulý týždeň sme museli odmietnuť až 15 chronických pacientov, ktorým poskytovateľ zavrel prax a nemali náhradu."

Štát hrá mŕtveho chrobáka

Štát musí rozmýšľať perspektívne a musí mať prehľad o tom, aké sú vyhliadky do budúcnosti. MUDr. Orosová si myslí, že "štát musí dopredu rozmýšľať nad výchovou personálu. Zdravotníka "nevyrobíte" za pár rokov." Pripomína, že u špecializovaného lekára to trvá 15 rokov, u všeobecného lekára a u pediatra 10 rokov aj s atestáciou. A pripomína, že je nutná aj finančná motivácia. Nik si neotvorí ordináciu, o ktorej vie, že bude stratová. Štát tvári, že situáciu netreba riešiť.

Čo pre to robí Zväz ambulantných poskytovateľov?

Podľa MUDr Orosovej sa Zväz snaží zlepšovať finančné podmienky pre neštátne ambulancie. A vyrokovávať v poisťovniach aj zvyšovanie úhrad. "Pretože vlastne dodatky zmlúv so zdravotnými poisťovňami sa obnovujú vždy buď každých šesť, alebo 12 mesiacov. A v tomto čase sa snažíme dohodnúť nejaký nárast úhrad. No aj to, čo sa nám podarí, je žalostne málo." vysvetľuje Orosová. Zväčša to nie je ani do 10 percent. Prízvukuje, že "existuje nejaká inflácia, teraz nás čaká nárast cien energií, minimálna mzda sa zvyšuje a plus tu rastie aj trhová cena práce zdravotného pracovníka. Pretože ich je čoraz menej."

Rozpočet treba vyrovnať

"Ja si dovolím povedať," prezentuje názor členov zväzu Orosová: "že aj keby tu prišlo k 50-percentnému nárastu úhrad za vyšetrenia, tak ešte stále nebudeme na vyrovnanom rozpočte." Ak teda chceme splniť všetko, čo má ambulancia spĺňať." A to ešte nespomenula celoživotné vzdelávanie, na ktoré ambulanciám nikto neprispieva.

Takže sa budeme riadiť cenníkmi pri dverách?

Odborný lekár, ani poisťovňa, nemajú povinný zmluvný vzťah. A Orosová varuje: "Ak teda nedôjde k efektívnemu nárastu úhrad pre ambulancie, zvlášť špecialistov, môže sa stať, že sa všetci dostaneme do situácie, v akej sú teraz zubári." A pripomína, že veľký problém predstavujú hlavne pediatri. Tí si podľa Orosovej, v snahe prežiť, chodia privyrábať aj na iné pracoviská. "A čo budeme robiť v štáte, kde budú chýbať špecializovaní pediatri? Vychováme chorú generáciu?" kladie desivé otázky.

K lekárovi len s plnou peňaženkou

Doktorku Orosovú, rovnako, ako väčšinu jej kolegov to neteší. Naopak, podotýka, že "drvivá väčšina lekárov nemá záujem o to, aby sa tak stalo, lebo keď vyštudujete medicínu, chcete liečiť všetkých." Pripomína, že práve preto existujú združenia a zväzy, ktoré i so štátom vyjednávajú: "Ja si tak ľudsky kladiem otázku, že keď ideme bojovať kvázi so štátom o dofinancovanie zdravotnej starostlivosti, tak mnohokrát pociťujem hlboké zúfalstvo." Pretože na rokovaniach sú do veľkej miery nevypočutí. "Čo je však cieľom tohto štátu, ak nechce financovať svoje zdravotníctvo tak, aby bolo kvalitné a dostupné pre všetkých? Načo potom vyberáme povinné zdravotné poistenie? Za čo platia občania dane?" kladie Orosová ďalšie otázky.

Rozpočet na rok 2022

Pre MUDr. Orosovú je toto úplne nepochopiteľné. "Ten rozpočet mal byť dvojnásobne zvýšený. A mali sme robiť všetko, ale naozaj všetko pre to, aby sme tú situáciu nielenže zastabilizovali, ale aj zlepšovali. A nie pomaly, ale rýchlo, pretože už včera bolo neskoro." konštatuje s rozhorčením lekárka a dodáva: "Veď my sa môžeme porovnávať s Ukrajinou, či krajinami Balkánu!"