Nedávne stretnutie premiérov Slovenska a Maďarska pri štúrovskom moste Márie Valéria malo byť priateľské, lenže vyvesenie ruskej zástavy na moste miesto slovenskej zaváňalo poriadnou provokáciou zo strany nášho južného suseda.

Na faux post s (ne)slovenskou zástavou síce naša medzinárodná diplomacia nechcela veľmi poukazovať, mnohých Slovákov sa ale také niečo dotklo. Patrí medzi nich aj bývalý národniar Anton Hrnko, ktorý v statuse vysvetlil mnohé veci súvisiace so slovensko-maďarskými vzťahmi z minulosti a tiež na Benešove dekréty, ktorých platnosť chcú niektorí politici aj ľudia zrušiť. Podľa Hrnka by sa tým otvorila Pandorina skrinka.

Ciele slovenského zákona sú legitímne a nijakým spôsobom nediskriminujú menšiny

Anton Hrnko hneď v úvode statusu poukazuje na jedného blízkeho spolupracovníka predsedu OĽaNO, tiež známeho maďarského šovinistu Juraja, od posledných volieb Gyorgyho Gyimesiho, ktorý sa vraj akosi často pretŕča v slovenských prostriedkoch masovej komunikácie a „rúbe a reže“ do slovenského právneho systému bez akejkoľvek vecnej oponentúry. A to buď od redaktorov alebo slovenských odborníkov vecne príslušných. „Jedným z jeho obľúbených hitov je tvrdenie (spoločné pre všetkých šovinistov a iredentistov vrátane predstaviteľov Maďarskej krajiny), že zákon o používaní štátneho jazyka je diskriminačný vo vzťahu k maďarskej menšine.

Síce nepovie v čom, ale je. Nuž tvrdenie takéhoto „experta“, ktorý vyťahuje pocity maďarského iredentistu, pre ktorého bude všetko okrem obnovy Veľkého Maďarska diskreditujúce, by nás nemuseli až tak tankovať, keby nemal tak blízko k ľuďom, ktorí na Slovensku rozhodujú.“ Myslí si Hrnko, národniar telom aj dušou.



Exposlanec a člen SNS pripomína, že všetky relevantné medzinárodné orgány, počnúc Benátskou komisiou, európskou radou, európskym parlamentom a Radou Európy zhodne konštatovali, že ciele tohto slovenského zákona sú legitímne a nijakým spôsobom nediskriminujú príslušníkov menšín na Slovensku! „Najnovšie asi maďarskou vládou V. Orbána (priateľa A. Danka) založená strana Aliancia si za jeden svoj programový bod dala zrušenie Benešových dekrétov.

Skutočne kolosálny cieľ, lebo ak by sa naplnil, stredná Európa by sa rozletela ako krištáľová guľa tresnutá o betón. Skrátka nezostal by tu ani kameň na kameni,“ varuje exnárodniar Hrnko, ktorý netají svoj odpor k staronovému šéfovi SNS Andrejovi Dankovi.

Bez Benešových dekrétov by existovala Slovenská republika založená v marci 1939

Čo sú to tie Benešove dekréty? „Je to sústava právnych noriem, ktoré v rokoch vojny a tesne po nej rekonštruovali česko-slovenský štát. Sú jedinou základňou, na ktorej bol obnovený a o ktorú sa opieral česko-slovenský štát po roku 1945. Vydal ich prezident Beneš a schválilo ich Dočasné revolučná Národné zhromaždenie na svojom prvom zasadnutí v októbri 1945,“ vysvetľuje Anton Hrnko, podľa ktorého, keby boli zrušené, by sa delegitimizovala Česká republika a všetko, čo sa na jej území odohralo od oslobodenia. „Pre Slovensko by ich zrušenie neznamenalo fakticky nič. Bez Benešových dekrétov by existovala Slovenská republika založená v marci 1939 v približne v dnešných hraniciach,“ dodáva bývalý národniar.



Podľa Hrnka by komplikácie a problémy vznikli s existenciou právneho stavu vyplývajúceho z existencie Benešových dekrétov, a to až do roku 1993. Tých problémov je však podľa Hrnka veľmi veľa! „Keďže všetko vyplývajúce z Benešových dekrétov by sa zneplatnilo, Maďarsko by muselo pred tým, než by Slovensko zrušilo Benešove dekréty vrátiť všetky kultúrne hodnoty, ktoré boli z územia Slovenska odvezené po roku 1896. Tak predsa hovorila Trianonská mierová zmluva. Navyše, muselo by dôjsť aj k spisovnej rozluke, na ktorej trestuhodne netrvala pražská vláda (však z cudzieho krv netečie). Čo by po takej spisovej rozluke najmä z obdobia stredoveku ešte zostalo v maďarských archívoch, neviem. Ale väčšina by sa stala zbytočnými!“ konštatuje Anton Hrnko.

Nič v politike sa nedeje náhodne a určite nebola náhoda ani trikolóra bez nášho znaku

„Chceme reparovať minulosť a prechádzať tortúrami nezmyselnosti, alebo sa ideme pozerať do budúcnosti?“ pýta sa národniar, podľa ktorého už Machiavelli hovoril: „Nikdy sa nevracaj riešiť staré krivdy. Poškodených neodškodníš a nové krivdy narobíš.“ Hrnko je presvedčený, že ak k nechcú naši politickí „priatelia“ spred i spoza Dunaja rozbiť existujúci stroj vzťahov a zapríčiniť totálny rozvrat, mali by si dávať reálne ciele, nie provokovať.



„Keďže nič v politike sa nedeje náhodne, určite nebola náhoda ani trikolóra bez slovenského znaku v Ostrihome. Ak tým chcel Viktor povedať, že nás zatlačí za hranice, vytýčené Viedenskou arbitrážou, tak zas chce zahryznúť do väčšieho jablka, aké je schopný prehltnúť. Táto opakovaná snaha Maďarov o zjedenie jablka, ktoré bolo nad ich schopnosti hltať, nás mnohokrát priviedla k lepšiemu výsledku našich snažení, ako sme dúfali,“ píše v samom závere statusu exnárodniar Anton Hrnko.