Istropolis, alebo Dom odborov, ako si ho pamätajú moji rovesníci je megalomanská stavba v centre Bratislavy, ktorej už nejaký čas hrozí, že skončí rovnako, ako PKO na nábreží Dunaja. To "muselo" uvoľniť miesto lukratívnejším stavbám. Čo bude s touto budovou?

25 rokov výstavby

Celoštátna súťaž na výstavbu Domu osborov a techniky bola vypísaná ešte v roku 1956. Tú vyhrali Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl. Štvrťstoročie výstavby bolo vynútené zmenami v projekte. V 80. rokoch bol jedným z miest, kde sa konali nie len veľké galakoncerty, ale aj rôzne stranícke kongresy. Miesto tu mali aj rôzne aktivity pre deti.

Súčasnosť nesľubuje ružovú budúcnosť

Budovu na jeseň roku 2017 odkúpili dve developerské spoločnosti. Obe avizovali, že počítajú s vytvorením multifunkčného priestoru, ktorý bude aj naďalej plniť kultúrno-spoločenskú funkciu. Od istého šasu sa hovorilo aj o jej zbúraní. To odmieta mestská časť Bratislava - Nové Mesto, pod ktorej územnú správu Istropolis patrí.

Diela s umeleckou hodnotou

Samotná budova je však kultúrnym dedičstvom. V areáli sa búranie zrejme už začalo. Budova bola preplnená dielami dnes už vysokej umeleckej hodnoty a arterakty, no tie už tam nie sú. „Boli odborne demontované a deponované v sklade, o čom sa Pamiatkový úrad SR ubezpečil na obhliadke predmetného depozitu v júni 2021. Vlastník plánuje v budúcnosti opätovne použiť spomínané výtvarné diela a umelecko-remeselné súčasti architektúry,” tlmočil Radomír Sabol.

Bude z neho národná kultúrna pamiatka?

Návrh je od roku 2019 na Pamiatkovom úrade. Ten zatiaľ sleduje vývoj okolia. Hovorí odborný radca Pamiatkového úradu SR Radomír Sabol: „Pamiatkový úrad SR dlhodobo sleduje vývoj podoby významného mestského uzla – Trnavského mýta a jeho okolia. Vo vzťahu k riešeniu dopravných potrieb hlavného mesta a stavebných zámerov vlastníka objektov Istropolisu, Pamiatkový úrad SR zameral svoju pozornosť na možnosti prístupu k jeho ochrane pamiatkových hodnôt v súvislosti s procesmi prebiehajúceho územného a stavebného konania, týkajúceho sa samotného objektu a okolitého priestoru. V kontexte právnej ochrany upozorňujeme na fakt, že Istropolis bol mestom Bratislava vyhlásený za mestskú pamätihodnosť, čo tiež limituje postupy mesta a mestskej časti v procesoch stavebného úradu a vytvára priestor pre jeho ochranu.”

Zodpovednosť za kultúrne dedičstvo

Nekončí sa odkúpením nehnuteľnosti do súkromného vlastníctva. Ani pri rodinnom, či bytovom dome. Zvlášť nie pri takejto veľkej a významnej stavbe s rozlohou 40-tisíc metrov štvorcových. Tá nie je len stavbou, ale bezpochyby aj architektúrou. Zámer riešiť Trnavské mýto v Bratislave asanáciou budovy Istropolisu je zo strany jeho aktuálneho majiteľa cynickým mentálnym atavizmom.