Bývalý šéf NAKA Branislav Zurian je rovný chlap a bol čestný policajt. Dnes sa práve preto musí obávať o život. Bol žiakom a priateľom generála Lučanského.

Ako je možné, že bývalý riaditeľ NAKA, bezúhonný policajt Branislav Zurian sa musí ukrývať v zahraničí a celý tretí sektor mlčí? Kde je Transparency International Slovensko? Kde je Zastavme korupciu? Kde sú všetky tie spolky bez hraníc?

Ako je možné, že Branislav Zurian čelí vyhrážkam smrťou bez povšimnutia príslušných orgánov? Anonym ho chce poslať za generálom Lučanským na druhý svet. No policajný prezident pomätencovho režimu Hamran sa viac zaujíma o pohodlie stíhaných vyšetrovateľov Čurillu a Ďurku. Oboch podozrivých z obzvlášť závažnej trestnej činnosti.



Ako je možné, že prezidentka Zuzana Čaputová vyzýva trestne stíhaného guvernéra NBS Petra Kažimíra k vyvodeniu zodpovednosti, no bezúhonného plukovníka Zuriana, vláčeného kade-tade sa ani slovom nezastane?

Slovenské médiá stále vytvárajú obraz spravodlivého šerifa. Raz je to negramotný Spišiak. Inokedy pochybní Čurilla s Ďurkom. Alebo kedysi istý vyšetrovateľ Šáray, ktorý sa preslávil len tým, že trestne stíhal mŕtvolu. No keď majú rovno pod nosom bratislavskými maniermi nepokazeného policajta Zuriana, nenapíšu ani slovo o tom, že tento človek a jeho rodina sú v ohrození.

Existuje jediné vysvetlenie, prečo sa k nemu správajú tak macošsky. Zurian bol žiakom a priateľom generála Milana Lučanského. Toho generála, ktorý za dosiaľ nevysvetlených okolností zahynul v žalári bezohľadnej ministerky Márie Kolíkovej. Toho generála, ktorý poslal na doživotie za mreže monštrum Mikuláša Černáka a tento štát sa mu za to odvďačil smrťou.

Zurian svojou policajnou činnosťou zosadil také kreatúry, ako sú Ľudovít Makó, Boris Beňa či Bernard Slobodník. Všetko dvorní kajúcnici pomätencovho režimu a úslužní svedkovia na akékoľvek použitie katana Daniela Lipšica v prokurátorskom talári. Preto je dnes Zurian štvanou zverou. A našou povinnosťou je o tom nahlas hovoriť.