Tak ako je to vlastne "po novom" s tým SNP, vážení? Mienkotvorná tlač na jednej strane tvrdí, že je to pomaly jediný svetlý bod našej histórie, na druhej strane sa pamätníky tejto udalosti potichu vytrácajú z  ulíc a námestí našich miest. Výnimkou nie je ani Nitra.

Ako to je s tým národom, ktorý si nepamätá vlastnú históriu?

Presne tak, ako mnohí z nás hovoria - bude odsúdený na to, aby si ju zopakoval znovu. Za príklad nám poslúži článok A. Bekmatova. Ten nám pripomína, že pamätníkov obetiam socializmu je v Nitre päť, kým pamätník SNP ani jeden.

Antifašistická tradícia aj v Nitre

Hoci toto mesto obišli boje aké sa viedli trebárs pri Sklabinej na Turci, či v okolí Banskej Bystrice, aj Nitra má svojich bojovníkov. Zväčša o nich Nitrania nemajú ani šajnu. Schválne. Ak ste z Nitry. Viete, kto bol Karol Gabula Kríž? Nehľadajte - bol to letec, ktorý sa narodil a vzdelanie získal práve v Nitre.

Na budove gymnázia kedysi stála busta. Bol na nej Eugen Guderna - nitriansky protifašistický bojovník, ktorý zahynul v Mauthausene. Po reštitúcii ju piaristi, ktorým gymnázium pripadlo strhli a dnes je v depozite Ponitrianskeho múzea, konštatuje Bekmatov.

Šiesty pamätník obetiam "komunizmu"

Komunizmus sme tu v skutočnosti nemali, mali sme socializmus. Pravdou je, že vládli komunisti, ale dnes je "moderné" toto obdobie nazývať komunizmom. Na jeho obete máme v Nitre pamätníkov hneď niekoľko. Bekmatov ich vymenúva: pred Mestským úradom, na budove väznice či tržnice, na Dome módy a maľbu na dome opatrovateľskej služby.

Pribudli fragmenty Berlínskeho múru

Primátor mesta sa podľa Bekmatova "vyžíva v unikátnosti, pretože Nitra bude patriť medzi osemnásť miest sveta, kde sú tieto fragmenty rozmiestnené".

A čo tak obete kapitalizmu?

Pýta sa vo svojom zamyslení Bekmatov a vymenúva okrem iného "obete ponovembrovej mafie,  obete exekútorov či všetkých tých mŕtvych, ktorí prišli o život len kvôli katastrofálnemu stavu zdravotníctva, alebo ľudí uvrhnutých do extrémnej chudoby po prepúšťaniach veľkých štátnych podnikov." a vzápätí vymenúva niekoľko veľkých podnikov v regióne, ktoré zanikli a v divokých 90. rokoch v nich tisíce ľudí prišlo o základné istoty.