Kniha „Prezident – dvadsať dní na prežitie“ našej bývalej hlavy štátu Andreja Kisku sa len pred nedávnom objavila na pultoch, no už mnohí si o nej myslia svoje. Servítku pred ústa si nebral ani jeden z našich uznávaných publicistov Eduard Chmelár.

"Kiska je mizerný spisovateľ. Je to však len bezcenný brak. Ako literatúra nestojí táto kniha za nič, ako zdroj informácií je nepoužiteľná," kritizuje analytik.

"Od bývalej hlavy štátu všetci očakávame jeho pamäti, ktoré bývajú žiadaným, aj keď subjektívnym svedectvom doby, dôležitým nielen pre historikov, ale aj pre bežných občanov tohto štátu. Tak to robili všetci doterajší prezidenti a tak je to zvykom aj v iných krajinách. No Andrej Kiska si zvolil paškvil, ktorý mu umožňuje ohovárať a osočovať bez zodpovednosti," píše na úvod Chmelár.

Podľa publicistu sa Kiska usiluje, aby všetci v premiérovi Vargovi spoznali Roberta Fica ako najtemnejšiu postavu knihy, ale inak sa tvári, že je to fikcia. "Pritom sa slizko vyhovára, že by bolo nefér, aby písal o ľuďoch, ktorí sú ešte v aktívnych funkciách – a ja neviem, prečo by to malo byť nefér, keď takto písali svoje pamäti vždy a všade všetci štátnici," konštatuje publicista.

Podľa neho je to nelogické tým skôr, že Andrej Kiska je na jednej strane útlocitný. Vraj nemôže hovoriť o žijúcich ľuďoch, ktorí majú svoje rodiny. Na druhej strane mu nerobí problém v rozhovore s Monikou Tódovou roznášať klepy, že Robert Fico vraj bežne vypil na zadnom sedadle limuzíny medzi Nitrou a Bratislavou fľašu whisky.

"Kiskov román je schematický presne tak isto, ako jeho politická kariéra. Jeho postavy nemajú nijaký hlbší profil, nevyvíjajú sa a sú vykresľované čierno-bielo. Premiér je stelesnené zlo. Odľudštené a temné, ako zloduch z Batmana a prezident je rozprávkový princ. Láskavý, dobrosrdečný, ľudský, posledný žijúci svätec, Ježiš z Popradu. Vlastne by to bolo smiešne, keby to nebolo také zúfalo trápne," myslí si Chmelár.

Pripomína, že Kiska je stále vyšetrovaný za daňovú trestnú činnosť, čo on sám považuje za dôsledok pretrvávajúceho pôsobenia mafie na prokuratúre – hoci zatýkanie smerákov tými istými prokurátormi označuje za akt spravodlivosti. Kiska si v knihe podľa publicistu rieši predovšetkým vlastný komplex z toho, v čom zlyhal.

Podľa Chmelára je zaujímavé, že pri promovaní svojej knihy sa Andrej Kiska celý čas sústredil na Roberta Fica. Všetky rozhovory sa krútili len okolo jednej témy a základného Kiskovho posolstva: vraj je len otázkou času, kedy si NAKA príde po Fica.

"Tu chcem povedať jednu vec. Keď sa formovala súčasná vláda, v jednej oblasti som jej držal palce. Len politicky zaslepený človek nevidí, že v uplynulých rokoch sa tu vytvorili kriminálne väzby a pre zdravie tejto spoločnosti bolo nevyhnutné, aby ich nová garnitúra rozplietla," pripúšťa analytik. Lenže túto úlohu podľa Chmelára nová vláda nezvládla a celé sa jej to začína vymykať z rúk.

"Čosi tu smrdí. Kajúcnik Imrecze obviní šéfa rezortu vnútra Mikulca, že zobral stotisícový úplatok, ale koalícia svojmu ministrovi verí, takže sa vlastne nič nedeje. No keď ten istý Imrecze obviní guvernéra NBS Kažimíra, už je to zrazu niečo iné a každému z vládnej zostavy je jasné, že je to predsa smerácky zločinec, ktorý patrí do basy. Naozaj by ma zaujímal logický dôvod, prečo by minister financií podplácal svojho úradníka, šéfa finančnej správy," zamýšľa sa Chmelár.

Ale logické dôvody podľa neho nezaujímajú zrejme ani „hovorkyňu vlády“ Zuzanu Čaputovú, ktorá sa vyjadrila, že guvernér Národnej banky Slovenska by mal zvážiť odstúpenie, hoci od ministra vnútra nič také nepožadovala. "Vlastne mi toto naháňanie Petra Kažimíra dáva jediný zmysel – dosadiť na jeho miesto Ivana Mikloša," uvažuje publicista.

Táto koalícia už dávno nemá takú dôveru spoločnosti, aby mohla kriminalizovať opozíciu bez ďalekosiahlych dôsledkov, vraví Chmelár. Podľa neho by zatknutie Fica ešte pred rokom azda mnohí vnímali ako akt spravodlivosti. Dnes je to však neoficiálny líder opozície a zatknúť lídra opozície nemožno bez rizika vnútropolitickej destabilizácie, protestov zo zahraničia a obáv z dodržiavania ľudských práv.

"A ešte v jednu vec chcem veriť – že už nikomu nenapadne pred voľbami sfilmovať tento paškvil a vydávať túto hrubo zmanipulovanú verziu vzťahu dvoch politikov za reálnu správu o stave krajiny," uzatvára Chmelár.