"Byzantská rétorika Policajného prezidenta Hamrana." Peter Tóth, alias Ďateľ v ďalšom texte rozvíja túto myšlienkovú niť. "Pán plukovník potrebuje poľutovať? Utrieť soplíky a objať?" Pýta sa na jednom mieste. Na inom zas autor rieši Hamranov slovný zvrat Slovný obrat „moji chlapci“.

"Už sme mali na pozícii policajného prezidenta kadekoho. Najnovšie sa nám tam usadil istý Štefan Hamran." Píše na sociálnej sieti Ďateľ.

A on riekol...

"A riekol, že on je jedináčik. Vraj jeho rodičia, keďže je ich jediný, ťažko znášajú, že išiel do funkcie v takých zložitých časoch."

"To čo je? Pán plukovník potrebuje poľutovať? Utrieť soplíky a objať? Veď dobre, ale nech sa potom nehrá na policajta." Ide tvrdo na "jadro pudla" Ďateľ.

Príliš veľa "dristov"

"A tiež pán Hamran riekol, že ako policajný prezident prišiel bojovať za charakter štátu. Áno, toto všetko a ešte oveľa viac drístov narozprával Moničenke T., keď mu podržala. Mikrofón." píše v ironických narážkach Ďateľ.

Prišiel ako politik

"Policajný prezident neprišiel vytvárať polícii podmienky na vymáhanie práva. On prišiel ako politik bojovať za charakter štátu. To si fakt radšej mohol ísť poutierať soplíky k mamičke."

"A k politickej rétorike pridal ešte také perly ako „moji chlapci“ a podobne. To vtedy, keď referoval o Čurillovi a spol."

Z toho (podľa Ďatľa) vyplývajú dve veci:

"Po prvé, aspoň vieme, s kým sa Hamran identifikuje. Budeme si to pamätať a pozorne sledovať jeho kroky v priebehu ďalšieho vývoja trestného konania štyroch obvinených vyšetrovateľov NAKA. (Prokuratúra totiž ešte nepovedala posledné slovo.)"

"Po druhé, Hamran je beznádejný prípad. Slovný obrat „moji chlapci“ prezrádza o jeho psychológii viac, ako by si želal. Toto nie sú spôsoby policajného prezidenta 21. storočia, ale prejavy byzantského vládcu.
Skrátka máme sa na čo tešiť." Končí svoj status na sociálnej sieti Ďateľ alias Peter Tóth.

(Medzititulky red. HD.)