Pred vojenským výborom amerického Senátu vypovedali traja generáli, z ktorých jeden je v súčasnosti ministrom obrany USA, o sťahovaní vojsk z Afganistanu. Hovorilo sa o „strategickom zlyhaní", o „nepríjemnej pravde", o „vážnych chybách v odhadoch" a o „strate dôveryhodnosti u spojencov". „Nepriateľ je v Kábule,“ – povedal najvyšší americký vojenský predstaviteľ, náčelník Generálneho štábu generál Mark Milley. Neobvykle jasne skonštatoval: „Je zrejmé, že vojna sa neskončila tak, ako sme chceli,“ píše taz.de.

„Chceli sme, aby v Afganistane zostalo 2 500 vojakov“

Vypočutie zároveň poukázalo na názorové rozdiely medzi americkým vojenským a politickým vedením v súvislosti so sťahovaním vojsk. „Môj úprimný názor: Odporúčal som, aby sme v Afganistane ponechali 2 500 vojakov,“ – povedal Milley. Generál Kenneth McKenzie, americký veliteľ pre tento región, to potvrdil: „Chceli sme, aby v Afganistane zostalo 2 500 vojakov."

Biden poprel slová generálov

Obe vyjadrenia sú však v príkrom kontraste so slovami amerického prezidenta Joea Bidena. V auguste, vzhľadom na chaos v Kábule, v rozhovore pre televíznu stanicu ABC vyhlásil: „Nikto mi neradil, aby v Afganistane zostalo 2 500 vojakov.“

„Rozhoduje prezident“

Niekoľko republikánov vo vojenskom výbore sa tohto rozporu chytilo. Americký prezident by mal odstúpiť, pretože nepočúva svojich generálov a klame, žiadala senátorka Marsha Blackburnová z Tennessee. Tom Cotton, senátor za Arkansas, adresoval Milleymu tvrdé slová:  „Prečo ste neodstúpili, keď prezident neprijal vašu radu?" Milley, ktorý prišiel na vypočúvanie v uniforme s niekoľkými radmi vyznamenaní na ľavej strane hrude, odpovedal s vojenskou disciplínou: „Rozhoduje prezident. Bolo by neuveriteľným prejavom politickej neúcty, keby dôstojník odstúpil len preto, že sa jeho rady neberú do úvahy."

Za 20 rokov prítomnosti v Afganistane túto krajinu nepochopili

Milley a McKenzie pred výborom zdôvodnili svoje želanie rozšíriť prítomnosť vojsk v Afganistane tým, že si chcú zachovať kontrolu a prehľad na mieste. „Môžeme spočítať vozidlá a guľomety z vesmíru," -  povedal Milley, „ale tak nezistíme, čo sa deje v srdciach ľudí."

Vystúpenie ministra obrany Lloyda Austina, ktorý tiež odpovedal na otázky senátorov, však ukázalo, ako málo jeho krajina pochopila Afganistan za 20 rokov od začiatku invázie. V Afganistane bolo 800 000 amerických vojakov. Patril k nim aj generál Austin ešte pred tým, ako ho Biden vymenoval za ministra obrany. Ako šéf Pentagónu bol však Austin prekvapený rýchlym kolapsom armády a vlády v Afganistane v priebehu jedenástich dní. „Úplne sme nepochopili, aká obmedzená bola ochota afganskej armády pokračovať v boji," - priznal minister pred výborom.

Evakuácia bola mimoriadnym logistickým úspechom

Generáli označili pred výborom evakuáciu 124 000 ľudí z Afganistanu v priebehu niekoľkých dní v auguste za "mimoriadny logistický úspech". Podľa Milleyho však tento úspech nezakrýva "strategické zlyhanie". Ponechal otvorené, či by pomohol skorší začiatok evakuácie.

Na druhej strane bol presvedčený, že zotrvanie amerických vojakov v Kábule po 31. auguste by znamenalo opätovnú vojnu s Talibanom. A že afganská armáda by neskoršie stiahnutie amerických jednotiek neprežila. „Nepodarilo sa nám vybudovať silné inštitúcie,“ – skonštatoval. Namiesto toho by jeho krajina vycvičila afganskú armádu, ktorá by bola závislá od dodávok z USA.

Biden je vraj zodpovedný za smrť 13 amerických vojakov

Republikáni sa vo výbore opakovane snažili obviniť Bidena, že svojím „unáhleným“ rozhodnutím o stiahnutí z Afganistanu nesie zodpovednosť za  smrť 13 príslušníkov americkej armády pri bombovom útoku, ktorý sa odohral koncom augusta pred americkým veľvyslanectvom v Kábule.

Milley uviedol, že počet obetí v radoch americkej armády a riziko pre občanov USA, ktorí tam zostali, by sa zvýšilo, keby americké jednotky zostali v Afganistane dlhšie. Dodal, že s veľkou pravdepodobnosťou by došlo k ďalšiemu útoku na americké jednotky, uzatvára taz.de.