Na aktuálnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sa konajú rozpravy o tzv. hodnotových témach, ktoré sú už pravidelnou témou slovenského parlamentu. Z tých najvýraznejších by som spomenul práva pre homosexuálov a zákaz nedeľného predaja.

Paradoxne mi návrat hodnotových tém neprekáža, pretože aj toto sú skutočnosti, ktoré patria k bežnému životu Slovákov. Len v rukách politikov, ktorí sú zaujatí, patria do nejakej ideológie a väčšinou nemajú dostatočný poznávací základ (citujú médiá alebo štatistiky) či skúsenostný podklad (sú mimo reality), spravia veľmi veľa škody. Rozhádajú spoločnosť, traumatizujú ju, vo svojich vystúpeniach, štandardizujú hlúpe argumenty, útočný a vulgárny spôsob vyjadrovania.



Je to tak, lebo to niekto povedal

Niektoré ich argumenty sú doslova smiešne. V diskusii o zatvorení obchodov v nedeľu jeden z politikov prečítal text od predavačky, čo by chcela voľné nedele. Iní zas citovali vyjadrenia ďalších, ktorých oslovili. Tí zase hovorili, že nedele majú zostať otvorené. Čo je toto za odbornú argumentáciu? Na jednej strane je úplne jasné, že každý jeden človek môže mať súhlasný alebo nesúhlasný názor. Na druhej strane sa zákony nedajú robiť podľa vyjadrenia ľudí blízkym politikom. Nie je pravdou, že známy liberála sa vyjadrí v prospech liberálneho prístupu a známy konzervatívneho politika sa vyjadrí konzervatívne? Takúto diskusiu v parlamente považujem za vrcholne amatérsku. Rovnako úbohú argumentáciu využívali pri homosexuálnych manželstvách. Desí ma, že takíto prijímajú rôzne zákony.

Pravdou je, že predkladatelia zákonov v prospech homosexuálov ich napísali tak, že sa dajú vysvetliť všelijako. To nahráva pracovnému trhu s právnikmi, ktorí budú ryžovať na výklade viacvýznamových zákonov. Zámer „homolegislatívy“ je opodstatnený, podľa mňa má mať každý jeden človek, čo neškodí, svoje práva. Ale zlý zákon spraví z legislatívy zbraň a rozbušku konfliktov.



O hodnotových témach nemá rozhodovať politik  

Vráťme sa k hodnotovým témam vo všeobecnosti. Tie sú zároveň aj silno kontroverzné a nech by aj politik predkladajúci zákon mal voličskú základňu 50 %, určite ho nemožno považovať za hovorcu celého národa. V hodnotových témach a v mnohých iných oblastiach by sa povinne mala využívať priama demokracia. Nastaviť referendum ako legitímny nástroj rozhodovania relevantnej časti občanov, ako to funguje vo Švajčiarsku. Tam aj ústavný zákon musí prejsť referendom.

Demokracia znamená vláda ľudu

Demokracia znamená vláda ľudu a tá sa pri mnohých témach nemôže spoliehať na svojich zástupcov v parlamente. Najmä v situácii, keď v tom našom sedia nevzdelaní s pochybnou minulosťou, nemorálni, nečestní, cynickí, populistickí či extrémisticky mysliaci. Tí si však  nepodkopnú svoju bohorovnosť otvorením sa priamej demokracii.

Priama demokracia ohrozuje politikov

Predaje v nedeľu, sobáše homosexuálov, možnosť, aby adoptovali deti, interrupcie sú témy, ku ktorým sa má vyjadrovať celý národ, nie pár ideologicky závislých politikov. Neexistuje politik, ktorý vie ponúknuť správne riešenie. Nastavme podmienky priamej demokracie, nech bežní ľudia rozhodnú o veciach, ktoré sa ich dotýkajú, nech sa ukáže, či je verejná mienka za alebo proti. Či sa ňou politici oháňajú oprávnene.



Môj námet však zostane utopický, lebo zveriť moc ľudom znamená pre politikov, že stratia tú svoju, obmedzia si ju, budú musieť konať proti svojmu neomylnému presvedčeniu, nebudú môcť ideologicky štvať verejnosť, a tak ju polarizovať, nebudú mať ako na seba upozorniť, nebudú si môcť privlastniť, že JA som ten zákon presadil. Ak by sme však boli skutočnou demokraciou, zákonodarcovia by počúvali národ, nie pár vyvolených zo svojho okolia, ktorí sa strkajú do ich priazne a lobujú za svoje egoistické zámery.