Na verejnosť unikol zoznam opatrení, o ktorých už dva týždne rokuje špeciálna skupina pre návrat dôvery v právny štát. Obsahovať majú podľa Denníka N aj sporné body, o ktorých sa politici posledné týždne škriepili. Politológovia varujú, že hádky medzi koalíciou môžu pokračovať.

Dôvera v právny štát

Ako reakcia na „mimoriadne znepokojujúci" vývoj v bezpečnostných zložkách začiatkom septembra vznikla odborná pracovná skupina na obnovu dôvery v právny štát. Má pripraviť návrhy zmien na zlepšenie fungovania súdov, polície a prokuratúry, píše portál 1pluska.sk.

Predseda parlamentu Boris Kollár však hneď po jej vzniku vyhlásil, že jeho hnutie Sme rodina sa na rokovaniach odmieta zúčastňovať. Odvolával sa na vážne obvinenia v kauzách v polícii, ako aj na to, že nechce, aby „jednu mafiu vystriedala druhá“.

Problémové opatrenia

Pred nedávnom Denník N uverejnil sedemnásť uniknutých navrhovaných opatrení, ktoré skupina pripravila. Viacero z nich sa dá považovať za také, ktoré môžu byť predmetom sporov medzi koaličnými partnermi.

Je ním napríklad zmena paragrafu 363, pri zrušení ktorého už Sme rodina hrozila odchodom z koalície. Kollár jednoznačne uviedol, že 363-ka je pre jeho stranu červená čiara.

Obmedzenie kompetencií SIS

Problémom môže byť aj oddelenie špeciálnej a Generálnej prokuratúry či téma previerok sudcov, poslancov a ministrov. Komisia navrhuje aj výrazné obmedzenie kompetencií SIS, ktorá by po novom mala riešiť len ohrozenie štátu.

Právomoci ministra vnútra

Zároveň sa zrejme posilnia aj právomoci ministra vnútra, ktorý si medzi inými bude môcť vyberať policajného prezidenta. "Za nového policajného prezidenta bude niesť zodpovednosť minister vnútra, nech si ho preto vyberie Mikulec sám," skonštatoval najnovšie premiér Eduard Heger.

Odpočúvanie

Zaujímavým je aj opatrenie o nákupe nového systému odpočúvania, ktorý dokáže z mobilov a počítačov dostať aj šifrovanú komunikáciu cez aplikácie, ako napríklad Signal či Threema.

Prepadnutie majetku

Komisia mala navrhnúť aj obmedzenie trestu prepadnutia majetku, ktoré sa však nepáči všetkým. „Trest prepadnutia celého majetku ako trest, ktorý je ukladaný súbežne s inými trestami ako trest odňatia slobody alebo ďalšie, je neprimeraný a v rozpore s ústavou,“ myslí si poslanec za Smer Boris Susko. S ním však nesúhlasí väčšina koalície. Opäť okrem Borisa Kollára.

Názor politológa

Pre navrhované opatrenia preto podľa odborníkov možno očakávať roztržky v koalícii. „Môže to byť však aj nejaká politická povinná jazda, aby Sme rodina ukázala, že je drahou nevestou a má silný hlas v koalícii,“ myslí si politológ Tomáš Koziak.

Dodáva, že medializované budú spory či ostrejšie výroky najmä zo strany Kollára. Rozpad koalície podľa neho nehrozí. „Ak by Kollár práve pre tieto veci odišiel z koalície, poprel by tým svoje výroky z minulosti ako ,zatočíme s mafiou‘ či ,chceme právny štát‘,” myslí si politológ.

Kollár ťahá za kratší koniec

„Kollár si je vedomý toho, že v tejto situácii ťahá za kratší koniec a najlepšie pre neho bude, ak si vyrokuje nejaké kompromisy aj napríklad v podobe nájomných bytov, ktoré tak často opakuje,“ dodáva Koziak.

Podľa politológa Radoslava Štefančíka spomínané opatrenia v takejto podobe nebudú prijaté. „Neviem si predstaviť, že by Kollár napríklad súhlasil s oklieštením kompetencií SIS, teda tej tajnej služby, na ktorú má svoj politický vplyv,“ myslí si.

Na hrane deľby moci

Ako dodal, vládna koalícia sa poučila, že bojovať s mafiou čestnými prostriedkami nejde, preto hľadá a navrhuje možnosti, ktoré sú skutočne na hrane deľby moci. „Povedal by som, že keby ich navrhol taký Robert Kaliňák, určite by sa pri nich červenal,“ uzavrel Štefančík.