Meno Gejzu Szabadosa (*14. august 1949 - +3. október 2021) poznajú skôr starší milovníci jazzu. Pochádzal zo známej košickej hudobníckej rodiny. V triu bratov Szabadosovcov (Gejza, Juraj a Štefan) hral Gejza na bicie a preto vždy s úsmevom tvrdil, že on je len brat slávnejšieho Juraja.

Lokálpatriot

Tým, že pochádzal z Košíc sa vždy hrdil a ako umelec svojmu mestu robil dobré meno po celej Európe. Bol známy svojou skromnosťou a aj keď v minulom režime mal možnosť emigrovať, ostal verný Košiciam. Pre Korzár Košice si v roku 2009 takto zaspomínal: „Dávno sme si s bratom povedali, že tu ostaneme, nech sa deje, čo chce. Väčšina muzikantov cestovala na západ. Tam bola omnoho väčšia šanca uplatniť sa."

Umelecké zázemie

Jeho rodný dom je dnes súčasťou Technického múzea. Pochádzal zo štyroch súrodencov a umeniu sa venoval aj jeho otec. Ten krásne maľoval. Otcovi sa páčilo, že jeho synovia sa venujú hudbe, navyše ani susedia – tiež hudobnícka rodina, nemali proti nácvikom „rodinného orchestra“. Ich dom susedil z jednej strany s obchodom, z druhej s Technickým múzeom a tak mali na svoje muzicírovanie ideálne podmienky.

Ako sa dostal k bicím

Vyrobil mu ich o niekoľko rokov starší brat Juraj, ktorému bolo ľúto, že Gejza sa kvôli chorobe (reumatickej horúčke, r. 1955-56; pozn. red.) nemohol s rovesníkmi preháňať na korčuliach, kde bolo klzisko. A to o ňom jeho prvý učiteľ z ĽŠU povedal, že nemá hudobný talent.

Prvé ocenenie a ponuka na odchod

V roku 1967 získal ocenenie ako najmladší hudobník jazzového festivalu v Prahe. Prišla tiež ponuka študovať jazz v Amerike, čo aj kvôli svojej manželke – detskej lekárke Vierke odmietol.
Neskôr účinkoval v Orchestri Braňa Hronca, študoval fagot a bicie nástroje a v roku 1986 si založil vlastnú kapelu Trio stop, s ktorou až do r. 1992 účinkoval prevažne v zahraničí.

Organizátor kultúrneho života v Košiciach

Stál pri zrode a organizácii Dní mesta Košice a za túto aktivitu dvakrát získal Cenu primátora Košíc za rozvoj kultúry v meste. Okrem toho bol organizátorom Medzinárodného jazzového festivalu a viacerých kultúrnych podujatí.
Lásku k hudbe prepojil aj s podnikaním, v Košiciach založil dva hudobné kluby, ktoré už dlhší čas viedli jeho synovia Slavomír a Tomáš.

Česť jeho pamiatke.