V koalícii sa rozbieha diskusia o viacerých zmenách v procese a termínoch volieb. Županov by sme si opäť mohli vyberať v dvoch kolách a spolu s nimi aj starostov a primátorov. A hýbať sa zrejme bude aj s terímnom prezidentských volieb. Tie sa možno spoja s eurovoľbami, píše portál Aktuality.sk.

Ide o zvýšenie účasti

Pri spojení prezidentských a eurovolieb ide najmä o prilákanie voličov k voľbám do europarlamentu. V účasti na nich sme dlhodobo hlboko pod priemerom Európskej únie.

„Ide nám o to, aby sme zvýšili tú hanebne nízku účasť. Vzhľadom na to, že sa nám prekrývajú tieto dva termíny, bol by hriech to nevyužiť,” hovorí štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a tímlíder SaS pre zahraničnú politiku a politický systém Martin Klus.

Návrat druhého kola

V prípade županov ide o návrat k predošlým pravidlám. Tie niekoľko mesiacov pred voľbami do samosprávnych krajov v roku 2017 zmenila koalícia Smer, SNS, Most-Híd. V prípade starostov ide o úplnú novinku.

Podľa Klusa by takýto krok pomohol k zvýšeniu legitimity volených zástupcov.

„Intenzívne sme kritizovali zrušenie druhého kola. A myslíme si, že ak sa bude zavádzať druhé kolo pre županov, z hľadiska efektivity volebného systému by bolo dobré rozšíriť ho na voľby primátorov a starostov, aby sa na Slovensku nestávali situácie, že máme v mnohých mestách a mestských častiach primátorov a starostov s podporou menej ako 10 percent voličov,” vysvetľuje Klus.

Koalícia nehovorí nie

Predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský si debatu o zmenách predstaviť vie. „Sme ochotní o tom diskutovať, ale počkáme si na paragrafové znenie,” odkazuje koaličnému partnerovi.

V OĽaNO sú o čosi zdržanlivejší. „Musíme to prebrať v poslaneckom klube a na predsedníctve,” hovorí šéf najväčšieho poslaneckého klubu Michal Šipoš.

Kým na najvyššej politickej úrovni téma veľké vášne nebudí, inak to vyzerá o poschodie nižšie. Župani aj Združenie miest a obcí Slovenska krok so zavedením dvojkolovej voľby kritizujú.

Nie všetci súhlasia

Predseda združenia samosprávnych krajov SK8 a trnavský župan Jozef Viskupič z OĽaNO kritizuje obdobie, v ktorom tento nápad prichádza.

„Aj ja aj viacerí predstavitelia SK8 si myslíme, že pravidlá sa nemenia rok pred voľbami. Vypomstilo sa to už viacerým. Ani poslancom Národnej rady by sa nepáčilo, keby im niekto zmenil pravidlá rok pred voľbami,” hovorí Viskupič.

Riaditeľ kancelárie ZMOSu a hovorca Michal Kaliňák však zavedenie dvoch kôl pri voľbách starostov a primátorov odmieta úplne.

„Omnoho lepšie by bolo, ak by sa parlament vysporiadal s tým, že už 15 rokov porušuje európsku chartu miestnej samosprávy. Je najvyšší čas diskutovať o odstupňovaní kompetencií v samospráve, o ochrane štatutárov v mestách a obciach a o tom, že sme jediná samospráva v celej Európskej únii, kde sú okresné úrady oddelené od samosprávy,” kritizuje nápad Kaliňák.

Sociológ kladie otázky

Náhle objavenie sa témy kritizuje aj sociológ a riaditeľ prieskumnej agentúry Focus Martin Slosiarik. Podľa neho by si najskôr zaslúžila odbornú diskusiu, pretože takto vedie práve k úvahám, komu táto zmena prospeje a komu nie.

„Položme si otázku, či naozaj existuje široká politická zhoda na potrebnosti takejto zmeny od relatívneho väčšinového systému k absolútnemu a čím je motivovaná. Víťaz bude mať silnejší mandát, povedie to k väčšej stabilite straníckeho systému, alebo čo od toho očakávame? Ak od toho niekto očakáva, že získa viac starostov, primátorov, županov, tak to je pochybná motivácia z hľadiska kvality volebného systému,” hovorí Slosiarik.

Poukazuje na to, že na lokálnej úrovni do súboja výrazne vstupujú nezávislí kandidáti, ktorí nezastupujú žiadnu stranu. Títo ľudia by mohli pripravované zmeny vnímať ako namierené proti nim. „Pri politických jednaniach o ich podpore môžu ťahať za kratší koniec, v porovnaní s organizovanými štruktúrami a aparátmi politických strán,” uzatvára Slosiarik.