Módnej kritike síce Juraj Štubniak nerozumie, ale jeho zhodnotenie prejavu prezidentky o stave republiky je už tradične presná trefa.
Asi nikoho neprekvapí, že autorom prejavu pani prezidentky je pán, ktorý si svoje pero ostril niekedy v osemdesiatych rokoch. V súčasnosti je to pero už asi vypísané a unavené, lebo prejav celý bol taký, ako strava v našich nemocniciach. Síce pripustil, že sa urobilo mnoho chýb, ktoré mnohých občanov stáli život, ale len tak akoby na margo. Neboli pomenovaní priami vinníci. Trenice medzi lídrami koaličných strán v prejave tiež boli spomenuté, ale len „ako taká epizódka“. Preto sa Štubniak pýta, či by nebolo povinnosťou múdrej hlavy štátu tíšiť tieto rozbroje a snažiť sa o atmosféru spolupráce.
A tu sa Štubniak pýta, kto ju zranil. Zasiahla ju mediálna pandémia a hlavne jej následky. Polarizácia Slovenska síce nie je špecifikom tejto vlády. Vláda Igora Matoviča ju svojou agresivitou v akýchkoľvek interakciách tú polarizáciu ešte znásobila. Prezidentka vo svojom prejave len položila otázku, no nepomenovala, kto a ako škodí. Ak sa toto nepomenuje, nikam sa nedostaneme. Lekárnické váhy na každé jedno slovíčko patria do OSN, V našom parlamente by bolo potrebné jasne povedať, kto nás do toho závozu dostal.
A to len v časti, kedy tvrdila, že sme prvú a druhú vlnu covidovú zvládli len vďaka obetavosti pracovníkov v zdravotníctve. Škoda však je, že si pani prezidentka, ani pán Marián, čo by autor jej prejavu nepamätali, aké boli problémy pri vyplácaní pandemických odmien. Ale potom sa nemôžeme čudovať, že mnohé sestry odchádzajú zo zdravotníctva do iných ekonomických sfér? Aj za toto sú zodpovední konkrétni politici, ktorí tam stále sedia.
Tá nebola nikdy tak nízka, ako teraz. „Každý“ má vysokoškolský titul, ale úroveň vedomostí bola podľa Štubniaka vyššia aj za vlády Jozefa II. To nikomu, teda pani prezidentke neprekáža. Nutná však bola výčitka rozdielu prístupu k vzdelaniu marginalizovaných menšín.
Mohla by. Ale to by nemohla ešte aj v takomto prejave urobiť skrytú reklamu na očkovanie. Možno je to tak trochu „povinná jazda“, no od prezidentky by sme očakávali, aby bola za každých okolností nad vecou. Prečo pani prezidentka pri tejto príležitosti nepoukázala na sústavné a plánovité ničenie malého a stredného podnikania na Slovensku? Veď práve kvôli tomu sú regionálne rozdiely také obrovské a práve preto musia rodičia od svojich detí odchádzať pracovať na Západ. Na druhej strane pani prezidentke nevadí, že si polepšili firmy práve „našich ľudí“. Nevadí, že členovia vládnej koalície sa priživujú na tejto národnej tragédii?
Zvyšovanie cien prináša postpandemické oživenie svetovej ekonomiky. Múdra veta. Škoda len, že neodznelo, kto a ako sa s tým má vysporiadať? Súčasný minister hospodárstva, (ktorý pozabudol, že treba otvoriť Expo 2020, ale stíha dovolenky a plesy), alebo minister financií, (ktorý financiám vôbec nerozumie, lebo tým rozumie jeho Pavlínka)? Štubniak uvádza príklad Maďarska. To si zakontrahovalo plyn z Ruska na dlhé roky dopredu s tranzitom mimo Ukrajinu.
Vychvaľovanie NATO a pľutie síry na východ, to už je asi „povinná jazda“ nie len pani ministerky. Rozprávať by o tom vedel aj minister Naď, ktorý predkladá účty za nové vrtuľníky a najnovšie za osemkolesové vozidlá v miliardových cenách.
Pani prezidentka, ako absolventka právnickej fakulty by im mala pripomenúť, že snaživí „Ficobijci“ by sa mali v trestných konaniach nejakých tých zákonov ak nie pridržiavať, tak aspoň dotýkať. Lebo len v čisto totalitnej spoločnosti sa dajú postaviť procesy na základe tzv. dôkazov, získaných v rozpore so zákonnými normami. Toto si nezaslúži priame pomenovanie a tiež odsúdenie vinníkov? Demoralizované sú bezpečnostné zložky, o prokuratúre a súdnictve ani nehovoriac, ale pani prezidentka sa stará o to, aby sa nedaj Bože niekoho nedotkla. Na toto Štubniak konštatuje: „S takýmto prístupom môže studená občianska vojna čoskoro prerásť do otvorenej a skutočnej občianskej vojny.“