Najmä starší ľudia zvyknú vravieť, že politika je pánske huncúctvo. A veruže majú pravdu, no dá sa k tomu dodať aj to, že je to vlastne manipulovanie istých vagabundov s osudmi ľudí, ktorí im dali svoju dôveru.

A presne nejak tak takto to funguje v súčasnosti na Slovensku. Pri moci sú politici, ktorým dali ľudia svoju dôveru, lenže tí sa k svojim „poddaným“ správajú doslova ako vagabundi. Nielenže im nadávajú, ale ich aj oberajú o ich slobody a v neposlednom rade aj o ilúzie. Exminister školstva Juraj Draxler sa v statuse pýta ústami bežného človeka – Prečo politika nefunguje?

Podstatou je naháňanie hlasov a po voľbách sa nejako uvidí

Draxler hneď v úvode priznáva, že aj včera niekoľkokrát dostal takúto otázku. „Lebo ľudia cítia, že to „celé nie je dobré“. Vidia parlament, ktorý je plný osobných útokov a pýtajú sa, či to naozaj nemôže fungovať inak. Vidia, že politika je šialene nestabilná, niekto vyletí hore, potom sklame a nakoniec po ňom ľudia takmer pľujú. Vznikajú rôzne strany, ktoré sa onedlho rozpadnú a tí ľudia si zrazu nevedia navzájom prísť na meno,“ konštatuje Draxler to, čo sa odohráva v hlavách v súčasnosti nielen nahnevaných, ale aj zmätených Slovákov. Prečo to tak je? Podľa exministra ak by sa to malo nejako jednoducho zhrnúť, tak sa to dá v troch bodoch:

1. Politika sa u nás robí vyslovene ako jednoduchý predajný biznis. Kopa strán vzniká tak, že sa popredné miesta rozdeľujú medzi populárnych ľudí lebo „tí prinášajú hlasy“. Lenže tí, čo prinášajú hlasy, vôbec nemusia byť neskôr dobrí šéfovia rezortov, alebo aspoň parlamentní odborníci. Zvyčajne ani nie sú. Ale veľa ľudí je presvedčených, že takto proste politika má fungovať. Podstatou je naháňanie hlasov a po voľbách sa nejako uvidí.


2. Od roku 1989 sa tu v podstate nevytvorilo nejaké intelektuálne zázemie pre reálnu politiku. Ľudia, ktorí sa točia okolo médií, alebo aj tí, ktorí politiku komentujú z nášho chabého akademického sveta, o aktivistoch ani nehovorím, majú pocit, že politika má byť nejaký pózovitý boj. Doplnený pár marketingovo pekne zabalenými riešeniami (viď bod číslo 1). Aj preto je naša politická scéna zaplnená narcisistickými „lídrami“.

3. Problém je aj v tom, že ani voliči si nezvykli na to, čo politika vlastne je. Iste, so všetkými možnými nedostatkami, ale stále sme krajina s nejakým demokratickým rámcom robenia politiky. To znamená, že časť občanov sa nejako musí zapájať, a aby sa mohli zapájať, mali by mať o verejnej politike nejaký prehľad. Politici sú pre mnohých akurát hromozvodom pre všetky aj reálne vládnutím spôsobené, ale aj úplne iné, problémy.



„Berie sa to tak, že v politike sú nejaké super privilegované bytosti, ktoré sa nemusia o nič iné v živote starať, len o vládnutie. Takto to ale väčšinou nie je. Najbližšie voľby, či už budú na budúci rok alebo v riadnom termíne, sa budú rozhodovať na základe hyper populistických kampaní. Ale každý rozumný človek by mal vidieť za tieto politické fasády a vnímať, kde sa vnútri skrýva skutočná snaha, kompetencie a odbornosť,“ konštatuje v závere statusu exminister Juraj Draxler.