Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu na svojich webových stránkach informovalo, že na jar tohto roka finančne podporovalo doučovanie na všetkých 471 školách, ktoré o to požiadali, vo výške 1,5 milióna eur v predchádzajúcom projekte. Od októbra v ňom bude rezort pokračovať, pričom vďaka navýšenému rozpočtu na 3,75 milióna eur podporí až do 40-tisíc žiakov mesačne.

Čo tak tieto neuveriteľné milióny investovať do pedagógov, ktorí majú pri dôstojnej finančnej motivácii počas riadneho prezenčného vyučovania schopnosti „dohnať“ so žiakmi učivo? Treba však primerane (dočasne) nastaviť aj vzdelávací obsah a nevyžadovať aktivity škôl, ktoré uberajú z času na vyučovanie. Štátny vzdelávací program, hoci je katastrofálny, nie je zase až taký časovo náročný, aby sa nedalo so žiakmi postupne doháňať a upevňovať zameškané učivo. Dá sa to aj v rámci suplovaných hodín, ktoré by mohli byť načas adekvátnejšie hodnotené. Napokon by sa mohli motivovať aj školské kluby detí a vychovávatelia v nich. Tie by mohli byť priestorom na dobiehanie zameškaného učiva so žiakmi prvého stupňa, prípadne druhého. Namiesto toho sa hľadajú pedagogickí laici a investujú sa státisíce do ich zaškolenia.



Kedy majú žiaci oddychovať?  

Vidno, že ministerstvo nemá základný cit k deťom. Isto, chýbajúce vzdelávanie pre nezodpovedné dlhodobé zatvorenie škôl, je problémom a môže sa javiť ako prvoradé. Nič sa nestane, ak všelijaké nepotrebné témy učiteľ vynechá, skráti a sústredí sa na základ predmetu. Avšak doučovať vo voľnom čase detí? Deti rôzneho veku potrebujú čas na zrelaxovanie, oddych a hru? Aj po dištančnom vzdelávaní to potrebovali, hoci si mnohí myslia, že iba sedeli pred počítačom a pozerali sa. Aj prázdniny slúžia na niečo úplne iné ako na učenie sa. Ak ich deti nepotrebujú, nech sa teda zrušia alebo skrátia. Voľný čas sa však dá využiť na neformálne, alebo aj formálne vyučovanie. No ak má byť doučovanie efektívne, musí sa diať pravidelne, a to už žiakom odoberá z času na oddych. Preto by bolo najlepšie zachovať zaužívaný režim striedania vyučovania s voľným časom. A finančne motivovať učiteľov, vymedziť základné učivo, zrušiť povinné aktivity škôl (napr. branné cvičenie) a preniesť doučovanie na riadne vyučovanie. A pôjde to oveľa lepšie a efektívnejšie.

Nehovorí sa o výsledkoch investícií do doučovania

„Chcel by som poprosiť rodičov, aby sa obrátili na svoju školu a doučovanie využili. Zároveň prosím všetky školy, aby svojich žiakov sledovali a identifikovali tých, ktorým by doučovanie pomohlo a aby určite tento projekt využili,“ vysvetľuje minister Mgr. Branislav Gröhling. „Viem, že mnohí rodičia uvítajú poobedňajšie aktivity či doučovanie pre svoje deti, ale nie vždy si ich môžu dovoliť. Takto chceme pomôcť aj rodičom, aj žiakom. Chceme, aby žiaci mali doučovanie dostupné priamo na škole a s učiteľmi, ktorí ich poznajú a vedia, ako im najlepšie pomôcť.“

Kým v predchádzajúcom období sa do doučovania zapojilo 471 škôl, tento rok sa ich môže zapojiť až do 1200. Čísla sa veľmi dobre prezentujú, sú marketingovo úderné. No zapojenosť škôl do doučovania nič nehovorí o jeho kvalite, o tom, aký malo prínos pre žiakov a o tom, či sa doň zapojili najmä deti zo sociálne slabších rodín. Na tých dištančné vzdelávanie zanechalo najviac škôd.



Nedostatok personálnych kapacít

Existujú mnohé školy, ktoré majú nedostatok personálnych kapacít na zabezpečenie doučovania. Rezort školstva preto vyhlásil výzvu neštátnym sektorom. Ich úlohou bude nábor a príprava doučujúcich s nepedagogickým vzdelaním alebo neúplným pedagogickým vzdelaním, ako aj priebežná metodická podpora. Prvý školský polrok bude prebiehať príprava budúcich doučujúcich, počas druhého školského polroka vyškolení ľudia pôdu do škôl doučovať.

Možno práve v zapojení nepedagogických doučovateľov ministerstvo naznačuje aj riešenie všeobecného nedostatku učiteľov. Veď čo, aj v dávnej minulosti učili žiakov ľudia, čo mali iba maturitu z učiteľských ústavov. Ale vážne. Pustiť k žiakom, ktorí majú z roka na rok špecifické výchovno-vzdelávacie problémy, je riskantný pokus. Verím, že sa títo uchádzači takisto dôkladne preveria z hľadiska trestnoprávneho, ako sa lustrujú pedagógovia, aby mohli pracovať s deťmi.

Isté je, že kapacít na vyučovanie je veľmi málo, a to sa má riešiť systémovo. Nie tak, že sa dajú peniaze na pedagogických asistentov, plánuje sa prítomnosť zdravotníkov v škole, dávajú sa peniaze na doučovateľov, pričom personálnych kapacít skrátka niet. Dúfajme, že laici nebudú časom postupovať do riadnych pedagogických pozícií. Namiesto systémového riešenia nedostatku personálu.

Ďalší manuál

Ministerstvo školstva sa dlhodobo snaží vyrovnať rozdiely vo vedomostiach a zručnostiach žiakov, ktoré vznikli, alebo sa prehĺbili v dôsledku pandémie. Už druhý rok bol spustený projekt Letné školy počas letných prázdnin.

Opakujem, že by okrem čísel by bolo dôležité vedieť, akú malo doučovanie tisícok detí efektivitu a kvalitu. Či boli verejné prostriedky vynaložené zmysluplne. Najmä v súvislosti s tým, že deti sa doučovali vo svojom voľnom čase, čo sa mohlo odraziť na ich sústredení sa.

Rezort školstva pripravil manuál na podporu žiakov v povinnej školskej dochádzke s cieľom predchádzania opakovania ročníka. Krásne ilustrované manuály sú v poslednom roku prostriedkom riešenia závažných problémov školstva. Sú síce dokladom o tom, že ministerstvo niečo robí, ale mlčí sa o ich zmysluplnosti. Tieto manuály vychádzajú chaoticky, často a počet strán majú ako knižný bestseller.



Myslí sa na stredoškolákov?

Veríme, že sa v procesoch doháňania učiva myslí aj na žiakov stredných škôl. Tí sa neraz považujú už za „veľkých“ a o opatreniach voči nim sa mlčí. Hovorí sa prevažne o žiakoch základných škôl. Omyl, aj stredoškoláci potrebujú pomoc. A nie tak, že sa im dá z desiatich predmetov samoštúdium, veď sami si učivo doženú. Aj oni potrebujú pomoc, nie sú ešte dospelí. Ignorácia tejto skupiny má ďaleko od empatie a úcty k žiakom, ktorí sú síce starší, ale stále sú to deti odkázané na dospelého sprievodcu vzdelávaním a výchovou.