Ak by chceli predstavitelia našej moci vedieť, aké nálady sú medzi ľuďmi, nech sa páči. Postavte sa, nevážení, pred hociktorú vidiecku lekáreň alebo "krám", ktorý v obci už iba ako jediný ešte predáva niečo na jedlo, drogériu a papiernictvo v jednom. (Ivan Brožík)

Ono sa to dobre kecá z hradných, parlamentných či iných palácov. Ono sa to dobre vymýšľa z pohodlia luxusných limuzín. A - áno, ono sa to aj dobre píše z Bratislavy. Choďte však do regiónov! A nevozte si tam na besedy bratislavskú kaviareň. Pozvite si na rozhovory tých, ktorí stáli hodiny pred tou lekárňou, alebo v panike skupovali múku a cukor.

Tu už je to iba o prežití, iba "o žrádle"

Presne to mi hovorí predavačka, dokladačka tovaru, pokladníčka a upratovačka v jednom a blokuje kartóny múky, cukru, mlieka. Nehovorí to v zlom voči ľuďom. Cítiť z nej rezignáciu a beznádej. Presne tak, ako z tých, ktorí sa už nedokážu kontrolovať a pred lekárňou si ventilujú nahlas svoje pocity. To by si mal vypočuť Matovič, vláda, Mikasovci! A tiež členovia najrôznejších parazitických komisií, vytvorených  na náklady občanov. Nereprodukovateľné, neopísateľné jasné a už naozaj, ale pochopiteľne vulgárne zúfalstvo.

Poplašné správy "mienkotvorcov"

V správach a v hlavnom prúde okrem popisu mocenského boja a zdražovania nenájde človek už vôbec nič. "Ja tie sračky nesledujem, nech držia huby už všetci a nechajú nás aspoň živoriť!" Doslova zúfalo kričí inak navonok celkom slušne vyzerajúci muž. "Svine, veď som nechala v lekárni polovicu dôchodku"! Kontruje staršia žena a jej ďalšie výrazy, adresované do Bratislavy, sa nedajú ani pri najvyššej snahe reprodukovať. "Už len čo do huby, už nás iné ani nezaujíma, lebo na to nemáme", mrmle si spomínaná pokladníčka a blokuje ďalej, Všetky košíky sú rozobrané, ľudia sa "zbláznili".

Nakopať ich všetkých do...

Počujem od stánku s novinami. V malom butiku má drobná živnostníčka ceny ešte nižšie, ako vedľa už roky domestikovaný  Vietnamec. "Nepredala by som nič, veď tu už nikto nemá peniaze". Pánske spodky predá aj za potravinové lístky. A keď si babka prstom naháňa v dlani "šestáky" na "fertuchu" a zjavne nemá dosť, predavačka mávne rukou. "Teta, nechajte tak", a podáva jej zásterku.

Všetko sa to dosr..lo!

Prehodí cez plot sused a triafa klinec po hlavičke. Naozaj sa tu všetko dosr..lo!, avšak nie samo. Kým sa médiá hlavného prúdu zaoberajú svojou propagandou a svojimi ideológiami a kým sa moc zaoberá zas desiatkou ...izmov, ľudia v regiónoch už nevládzu, ani duševne. Toto nie je iba tá povestná "blbá" nálada, o ktorej kedysi hovoril prezident Havel. Toto už je zúrivosť. A zúfalstvo. Všetko v jednom. All inclusive.

Fakt si to neuvedomujú?

Oni naozaj nevidia, nepočujú, necítia, nevnímajú? Nechcú? Nedokážu? Naozaj sme pre nich iba masa, ktorú si možno za pár sľubov a cigariet kúpiť pred voľbami na svoju stranu? Koho čo tu na vidieku zaujíma nejaká "očista" či "mafia"? "Špinaví mafiáni sú tam predsa všetci", som si tiež vypočul v rade pred lekárňou. A Lipšica či Makóa si nikto do hrnca nedá.  Aj s celou ich NAKA. Nie, fakt sa tam tí "oni" necítia. Naozaj sú úplne "mimo misu". Pochopí každý, kto sa aspoň na pár dní vzdiali od Bratislavy aspoň na sto kilometrov. Bratislava, ten starý dobrý Prešpork, však za to nemôže. To tí, ktorí sa neuvedomujú, ktorí ignorujú podmienky a okolnosti, v akých žijú občania! To oni spravili z toho mesta centrum obludnosti. Vďaka nim je to tu na Slovensku "už iba o prežití". Boj o život. Naberajúci prvky animálnosti.