Hlavný denník je vďaka svojim čitateľom najrýchlejšie rastúcim internetovým médiom na
Slovensku. Aj preto sa na nás denník SME rozhodol neférovo zaútočiť, no na konci dňa ostal
na posmech. Tak to vždy dopadne, keď konšpirátor kročí, chyťte konšpirátora.

Hlavný denník sa usiluje ponúkať alternatívu k lži, manipulácii a propagande. Ak nás kvôli tomu označujú za dezinformačné a konšpiračné médium, je to len dôkaz toho, že to robíme dobre.

Útok v duhu dezinformačných tradícií

Najprv sme si mysleli, že v SME si konečne vstúpili do svedomia. Publikovali totiž článok s titulkom „Dezinformačné médiá slúžia vybraným politikom a niekedy môžu byť aj dobrým biznisom“. Domnievali sme sa, že konečne uznali svoju dezinformačnú a konšpiračnú povahu a priznali úslužnú spoluprácu s poniektorými pravicovými a liberálnymi politikmi. Lenže sme sa mýlili, pretože titulok článku nezodpovedal jeho textu.

Akýsi Martin Vančo totiž očividne dostal zákazu zaútočiť na Hlavný denník. Urobil to v duchu najlepších konšpiračných a dezinformačných tradícií, čo nijako neprekvapuje. A tiež neprekvapuje dôvod, aký jeho chlebodarcov viedlo utrieť si o nás ústa.

Boja sa konkurencie

Hlavný denník je totiž najväčším skokanom na trhu internetových médií. Vďaka vám, čitateľom, sa z nás stáva mienkotvorné médiu. A z toho vyplýva pre konšpirátorov hlavného prúdu, ako je napríklad denník SME, veľmi nepríjemný dôsledok. Majú konkurenciu a oni sa konkurencie boja. Jednak preto, lebo aj vďaka Hlavnému denníku sa ľudia dozvedajú, ako konšpirátori hlavného prúdu klamú a zavádzajú. A jednak preto, lebo čím viac čitateľov má Hlavný denník, o to menej ľudí sa zaujíma o konšpirácie a dezinformácie v denníku SME, čím sa zmenšuje jeho podiel na reklamnom trhu.

Útok na celú alternatívu

Článok, o ktorom je tu reč, nebol len útokom na Hlavný denník. Autor zaútočil na všetky alternatívne médiá a bez rozdielu ich označil za dezinformačné. A dokonca aj ponúkol definíciu toho, čo považuje za dezinformačné médiá. Príčinlivý Vančo o alternatívnych médiách napísal:

„Vyhradzujú sa proti tradičným médiám, často šíria nacionalistické myšlienky, broja proti liberálnym témam či Európskej únii a spochybňujú očkovanie proti covidu-19. Dezinformačné médiá si vytvorili vlastný svet.

Zatiaľ čo niektoré slúžia konkrétnym politikom, ďalšie boli založené nadšencami či z ideologických dôvodov. Ich návštevnosť dosiahla dokonca také čísla, že zopár z nich si zo šírenia dezinformácií dokázalo vybudovať úspešný biznis.“

Uvažovanie nášho konšpirátora Vanča je také hlúpučké, až je roztomilé. Poďme si to teda trošku rozobrať, nech a zabavíme.

Nevlastníme pravdu, hľadáme ju

Áno, Hlavný denník sa za každú cenu chce odlišovať od dezinformačných a konšpiračných médií, ktoré majster pera Vančo označil za „tradičné“, pretože my netvrdíme, že vlastníme pravdu. Usilujeme sa ju na rozdiel od nich hľadať. Dezinformačné a konšpiračné médiá takzvaného hlavného prúdu si totiž myslia, že sú vlastníkmi pravdy a to je jeden z ich najväčších hriechov proti pravidlám slušnej, poctivej a kvalitnej žurnalistiky.

Sme vlastenci. No a čo?!

Nie, nikdy sme nešírili nacionalizmus, ako to podsúva Vančo. No na rozdiel od denníka SME vieme, čo je to vlastenectvo. Hlavný denník je na rozdiel od konšpirátorov v SME taký slobodomyseľný, že si váži ľudí, ktorí sa rozhodli zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, a rovnako má v úcte ľudí, čo vakcináciu odmietli.

SME tých druhých veľmi netolerantne a neliberálne v zhode s Matovičovým režimom označuje za dezolátov. Dvorný redaktor tohto denníka Peter Schutz otvorene vyzýval k štátom organizovanej diskriminácii neočkovaných až do takej miery, aby z nej pociťovali fyzickú bolesť. Ešte nám chce dezinformačné SME vyčítať brojenie proti „liberálnym témam“?

O vlastnom svete konšpirátorov

Úplne pitoreskné je konštatovanie pána Vanča, že „dezinformačné médiá si vytvorili vlastný svet“. Každý čitateľ Hlavného denníka vie, že na jeho stránkach zobrazujeme svet v jeho mnohorakosti a rôznosti. Vidíme ho farebne, nielen v odtieňoch čiernej a bielej, ako konšpirátori hlavného prúdu. Hlavný denník pred Slovenskom nezamlčiava, že niektorí príslušníci NAKA nahovárajú obvinených na krivú výpoveď proti iným obvineným výmenou za prepustenie z väzby. Denník SME tieto fakty ignoruje a pred svojimi čitateľmi ich dokonca ukrýva, pretože podporuje propagandu súčasného režimu o takzvanej očiste spoločnosti.

SME v službách politikov

Chápeme, že už v tomto bode začína pripomínať citovaný článok dožinkové slávnosti hlúposti, no ešte zďaleka nie je koniec. Nedá sa totiž obísť Vančovo tvrdenie, že niektoré „dezinformačné“ (čítaj alternatívne) médiá „slúžia konkrétnym politikom“. Hej, toto napísal redaktor toho denníka SME, ktorý na prelome 20. a 21. storočia slúžil Dzurindovi, potom sa zamiloval do Vladimíra Palka z KDH a v uplynulých rokoch sa podieľal na umelom vyrábaní dvoch prezidentov – Andreja Kisku a Zuzany Čaputovej.

Malá odbočka k denníku N

Pán Vančo si dokonca dovolil tvrdiť, že niektoré alternatívne médiá založili nadšenci, iné zase vznikli z ideologických dôvodov a podobne. Kým sa vrátime k denníku SME, pozrime sa na konšpiračný web N. Založili ho akože sami redaktori, v skutočnosti vznik denníka N financovali niektorí digitálni oligarchovia, akcionári spoločnosti ESET. V redakčnej rade N sedia politici z Progresívneho Slovenska alebo exponenti Dzurindovej vlády. A do tretice uveďme, že denník N otvorene hlása liberálno-progresívnu ideológiu, bol straníckym plátkom prezidentka Kisku a dnes v tejto tradícii pokračuje v službách prezidentky Čaputovej. Ešte chce denník SME hovoriť o ideologickom a politickom pozadí alternatívnych médií?

Oligarchické pozadie denníka SME

To však nie je všetko. Pán Vančo je asi príliš mladý na to, aby si pamätal, že pri zrode denníka SME stáli takisto oligarchovia. Jedným bol Peter Vajda a jeho fondy s jemne povedané pozoruhodnými aktivitami v procese kupónovej privatizácie. A druhým bol rýchlo kvasený Jozef Majský. Bez ich peňazí by denník SME nikdy nevznikol. Neskôr sa majetkové pomery vo vydavateľstve SME (Petit Press) zmenili, 49-percentný podiel vlastnila Penta.

Aby toho nebolo málo, po tom, čo z vlastníckej štruktúry denníka SME odišla finančná skupina Penta, nahradil ju George Soros osobne cez svoj Media Development Investment Fund (Mediálny investičný rozvojový fond).

SME a ideológia liberálnej demokracie

Ak ponecháme bokom kontroverzné obchodné a investičné aktivity Georgea Sorosa, nemôžeme obísť okolnosť, že cez svoje nadácie a fondy si otvorene kladie za cieľ šírenie ideológie takzvanej liberálnej demokracie. A denník SME sa k tejto ideológii hlási, otvorene ju propaguje a ešte je aj na to hrdý. Hlavný denník proti tomu nič nemá, pretože rešpektuje právo denníka SME, jeho majiteľov a redaktorov veriť akejkoľvek ideológii. No nám v Hlavnom denníku napríklad ide najmä o demokraciu. Bez prívlastkov a bez násilného vnucovania myšlienky, že iba liberálna demokracia môže byť skutočnou vládou ľudu.

Fulmek a posvätné teľa trhu

Nie je tajomstvom, že krstným otcom a ideologickým vedúcim projektu konspiratori.sk je šéf vydavateľstva SME Alexej Fulmek. Navonok sa projekt tvári ako služba verejnosti, ochrana pred dezinformáciami a podobné bohumilé činnosti. V skutočnosti však ide o nekalý boj proti konkurencii. Ak by totiž chceli bojovať proti dezinformáciám, museli by v SME zavrieť krám.

Už sme o tom hovorili. SME a jeho boss Fulmek sa priam živočíšne boja konkurencie. Až tak veľmi, že už neveria neviditeľnej ruke trhu, ku ktorej sa ráno, na obed aj večer pred spaním modlia, ale uchyľujú sa k podrazom. Boja sa o svoj podiel na koláči reklamného trhu. A preto si vymýšľajú rozprávky o dezinformačných médiách a konšpirátoroch. Neučil ich však otec George, že trh je posvätným teľaťom, ktorému sa majú klaňať, a nechať na ňom, nech všetko vyrieš?

Tri odkazy deťom otca Georgea

Celkom na záver si dovoľujeme poznamenať tri veci. Po prvé, odporúčame denníku SME, aby si pozametal najmä pred vlastným prahom. Má v tomto ohľade čo robiť, pretože nie Hlavný denník, ale SME tesne po vražde Jána Kuciaka v orchestri s ostatnými konšpirátormi trúbil o tom, že za prípadom je talianska mafia a tá ma hniezdo na úrade vlády. Nič z toho sa nepotvrdilo a nikto sa za tento hoax nikdy neospravedlnil. Vo výpočte podobných sprostostí z dielne SME by sme mohli pokračovať donekonečna.

Po druhé, denník SME je od svojho vzniku až po súčasnosť politicky angažovaný a to je taký zrejmý fakt, že ho ani nie je potrebné dokazovať. Redaktori SME boli na poli ideológie a propagandy vždy pri zrode pravicových vlád – od Petra Tótha, cez Moniku Žemlovú (dnes Tódovú z N), Rada Baťa, až po Petra Schutza a Beatu Balogovú.

Po tretie, Hlavný denník nie je nepriateľom liberálov. Iba im vyčíta, že vnucujú celej populácii jedno videnie sveta a každého, kto s ním nesúhlasí, paradoxne a bezohľadne zároveň označujú za netolerantného. K tomuto druhu ľudí patria aj redaktori SME a podľa toho vyzeral aj ich útok na Hlavný denník.