Slováci chceli pred minuloročnými voľbami zmenu, majú ju. Až teraz ale začínajú chápať, že zrejme toto nechceli. „Už je pozdě milej drozde“ hovorí jedno české príslovie, ktoré platí aj na nás. Teraz je už naozaj neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Alebo žeby nie?

Zrejme začína byť čoraz menej ľudí ktorí si myslia, že na Slovensku sa máme lepšie ako predtým. Ba práve naopak, je s nami stále horšie a horšie. A čo je najhoršie, bude ešte horšie. Vidí to aj politický analytik Eduard Chmelár, ktorý to v statuse opísal absolútne presne. Toto totiž už nevidí iba slepý.

Čo čakáme od ľudí, ktorí ani netušia o čom je ich diplomová práca...

„Každý deň nové dno. Nemáme dosť učiteľov, nemáme dosť sestričiek, nemáme dosť lekárov, ale budeme mať dosť obrnených transportérov a stíhačiek. A tak budeme chudobní, chorí, sprostí, ale po zuby ozbrojení. Keď si volíme takýchto mamľasov, dobre nám tak,“ napísal v krátkom statuse Eduard Chmelár, ktorému dávajú za pravdu aj mnohí diskutujúci.

„Marazmus mi pripadá ako najvýstižnejšie slovo toho, čo sa tu práve deje, bude tomuto niekedy aj koniec?“ pýta sa Agnes Ďurjáková. „Ale máme dostatok blbcov, idiotov, ba až toľko, že môžeme porozdávať...,“ pridáva sa Silvia Sárossy. „Čo čakáme od ľudí, ktorí ani netušia o čom je ich diplomová práca... najväčší fail je, že minister školstva= plagiátor... úplne bez hanby! Ja už neviem čo je viac do neba volajúca hanba...,“ neskrýva sklamanie Branislav Planieta.



„Ako sa dá za tridsať rokov všetko zlikvidovať by jeden neveril. Už keď som videl výrok „chcel by som späť časy, keď sme sa mali tak zle“, tak sa človek síce pousmeje, ale je to ten smiech cez slzy. A ako hovoria za riekou Moravou „a bude hůř“. Apelovať na verejnosť? O ničom! Kandidovať z programom ktorý toto rieši? O ničom! Verejne vystupovať a celý sa do toho vložiť? Stále o ničom!

Obdivujem každého kto to nevzdal, ale ja som už vyhorel na akúkoľvek snahu a dnes už vidím iba jeden možný vývoj. Pád na úplné dno (nie ešte tam nie sme) a potom už bude možné veci iba zlepšovať, ale kým to ľudí nekopne tam kde to ucítia, tak do vtedy sa tým ani zaoberať nebudú. Apropo, čoraz viac sú ľudia zaťažený a zdaňovaný, no čoraz viac sa veci posúvajú smerom ku dnu,“ skonštatoval Mirec Karko.