Slovenská ekonomika vo viacerých smeroch krváca, zle je na tom zdravotníctvo, ale aj školstvo, armáda si však veselo nakupuje za obrovské milióny. Problém je však v otázke armády a zbrojárskeho priemyslu aj v niečom inom – biznise.

Vojenská technika je pre výrobcov a predajcov výhodným biznisom. Nie však celkom tak pre tých našich. A to najmä v obchodom s našimi „bratmi“ Čechmi, ktorí sa na nás z hľadiska kúpy armádnej techniky úplne vykašľali. Veľmi dobre to vie generál vo výslužbe Jozef Viktorín z hnutia Republika, ktorý v statuse kritizuje český vzťah k nákupu našej vojenskej techniky.

Modernizácia armády ide z peňaženiek nás všetkých

„Kde sú peniaze, tam sú priatelia,“ začína takmer filozoficky svoj status Viktorín, ktorý ponúka trochu iný pohľad na slovensko-české vzťahy a bratskú spoluprácu v oblasti obranného priemyslu. „Nie je tajomstvom, že modernizácia Ozbrojených síl pri súčasnej vláde naberá na rýchlosti a na sile,“ konštatuje generál vo výslužbe, ktorý si nemyslí, že je rozumné práve v tomto období investovať obrovské miliardy na to, aby sme sa mohli fotiť pri novej technike a búchať sa do pŕs čo sa nám podarilo urobiť.

„Súčasné vedenie zabúda na jedno: že modernizácia ide z peňaženiek nás všetkých. V každom prípade, keď už modernizujeme, tak sa aspoň zamyslime ako zapojiť do týchto procesov slovenské firmy. A nielen slovami a sľubmi,“ konštatuje Viktorín, ktoré svoje slová dokresľuje aj na konkrétnom príklade spolupráce.



„Za posledné obdobie (cca 5-6 rokov) odišlo zo Slovenskej republiky smerom do Česka 100-120 miliónov eur, čo sú približne 3 miliardy českých korún, v priamych platbách. Hoci máme vlastných výrobcov, kupovali sa pištole CZ-UB, nákladné autá (okrem názvu, že Tatra je československá, tam nič slovenské nie je) a české letiskové radary za 24 miliónov eur,“ začína generál svoje zamyslenie sa nad Slovensko – Českou spoluprácou. Slovenské firmy obranného priemyslu sú úspešné v Brazílii, v Turecku a v spolupráci s nemeckým gigantom Rheinmetall, u našich západných susedov bohužiaľ nie. „Viete, čo od nás kúpili českí kolegovia? Nie, nejde o dlhý zoznam. Ide o jedno slovo: NIČ!“ prezrádza Viktorín, ktorý tým doslova šokuje.

Skutočne platí, že tam, kde sú peniaze, sú aj priatelia?

„Aj keď jeden takýto spoločný projekt existoval (Zuzana 2 s českým podvozkom Tatra), slovenská nadstavba húfnice sa zdala českej strane tak drahá, že nakoniec kúpila francúzsky Caesar, ktorý bol ešte drahší a minimálne o stupeň nižšie než spomínaná Zuzana 2,“ ukazuje generál ďalší príklad českej „náklonnosti“ k našej vonejskej technike.

„A čo vidíme teraz? Slovenské Ministerstvo obrany vyhlasuje výberové konanie a naši susedia sa k nám nielen hrdo hlásia, ale aj chvália dobrú spoluprácu. Pýtam sa, pre koho? Áno, zrazu tu je ponuka na 8x8 Corsac (český Pandur II), možno aj vozidlo 4x4 Patriot (poľsko-český Husar) a hľadajú sa možnosti tzv. spoločného produktu, ktorý by zabezpečil presun finančných prostriedkov od nás preč,“ poukazuje generál na ďalšie snahy našich bratov „okabátiť“ nás.



„Tu sa vynárajú otázky pre pána ministra: Je takáto spolupráca ozaj výhodná? Neprelieva Ministerstvo obrany finančné prostriedky k susedom pod pláštikom modernizácie? Vidíte medzi krajinami pozitívny investičný balans? V čom je táto spolupráca prospešná pre slovenské firmy? Žeby skutočne platí, že tam, kde sú peniaze, sú aj priatelia?“ priam chrlí nepríjemné otázky generál vo výslužbe Jozef Viktorín, ktorý na samý záver statusu ešte dodáva: „Toto nie je cesta pre hnutie Republika. Slovenské firmy musia cítiť, že hrajú na domácom ihrisku a že ich výrobky sú umiestnením v našich Ozbrojených silách konkurencieschopné.“