"Zrazu máme verejnú diskusiu o veciach, ktorým ľudia nerozumejú, diskutujú o nich v intenciách toho, čo sa dopočujú z médií, a tie informácie sú absolútne účelové. Tu sa jednoducho už vôbec neberie zreteľ na akýkoľvek zákon. Zbytočne vám zákon určuje povinnosť, keď sa nejaký mamľas v parlamente rozhodne pre opak,“ hovorí Ján Drgonec.

Vojna bezpečnostných zložiek

Emeritný sudca Ústavného súdu SR a bývalý člen Súdnej rady SR sa pre portál Plus 7 dní vyjadril k vojne medzi bezpečnostnými zložkami štátu, ktorá na Slovensku práve prebieha. Hovorí: „Počúvame, no nepremýšľame o tom, čo počujeme. Igor Matovič nedávno vysvetľoval: ‘Mafia sa postarala, aby do väzby vzali nevinných.’ Nemám dôvod mu neveriť. Lenže to znamená, že mafia ovládla orgány štátu. Nevinných brala do väzby polícia, nie hrdlorezi mafie. To potom znamená jediné - štátne štruktúry sú prelezené podsvetím tak ako dosiaľ nikdy.“

Kritizovaný Maroš Žilinka

Následne vyjadruje expert na ústavné právo názor na generálneho prokurátora Žilinku. Ten sa dostal pod veľkú paľbu kritiky, keď generálna prokuratúra rozhodla o zastavení stíhania V. Pčolinského a J. Haščáka. Podľa Drgonca GP uplatnil zákon a Trestný poriadok. „Je zjavné, že polícia pracovala na kauze bez toho, aby zhromaždila dostatok presvedčivých dôkazov. Tak to Žilinka stopol a vrátil. Skutočná situácia je výrazne iná, ako ju prezentuje napríklad doktor Baránik v parlamente.“



Emeritný sudca kritiku poslanca strany SaS ešte rozvinul: „Ako keby Baránik pred stratou dôvery v Žilinku stratil vlastný rozum. Ja si myslím, že doktorovi Baránikovi by sme mali zbaliť batožinu a poslať ho naspäť do Kanady, odkiaľ sem prišiel robiť veľkú vodu. Právnemu štátu na Slovensku by to určite úžasne prospelo.“

Podľa Jána Drgonca vládna politika stojí na sľube, že potrestajú všetkých zločincov minulosti. „Ten sľub neberie do úvahy jednu okolnosť - že každému, koho chcú odsúdiť, musia vinu dokázať. A dokázať vinu nevládzu. To je presne to, čo povedal Žilinka v uznesení - trestné stíhanie bežalo pre vymyslený zločin, svojvoľne. Žilinka stojí za uznesením, ktoré de facto spochybňuje celý spôsob vyšetrovania podobných prípadov. Preto je vláde nepohodlný,“ hovorí doc. JUDr. Drgonec pre portál Plus 7 dní.

Zmena paragrafu 363 je ohýbanie zákona

Podľa Jána Drgonca je súčasná snaha politikov zmeniť paragraf 363 ohýbaním zákona. „Na Slovensku sme sa dostali do absurdnej situácie, keď sa uplatnenie zákona stáva dôvodom na uplatnenie zodpovednosti voči tomu, kto zákon uplatnil. To nie je len problém Žilinku. Všeobecne sa zákony absolútne ignorujú, popierajú a dostali sme sa ešte o krok ďalej. Ak sa náhodou nájde človek v štátnych službách, ktorý zákon uplatní, tak sa okamžite kriminalizuje, organizuje sa naňho pohon a ideme sa ho zbaviť, lebo to je ten gauner, ktorý uplatňuje zákon,“ upozorňuje Drgonec.

Následne reaguje na sťažnosti niektorých politikov. Hovoria, že Žilinka mal počkať na súd vo veci a nemal konať. „Téza o čakaní na súdy je hlúpa a účelovo vykonštruovaná, aby bolo možné Žilinku biť a vyhnať z prokuratúry. Načo povedieme desiatky a stovky súdnych konaní o vine a treste, keď je jasné, že sa o vine hovoriť nedá, lebo polícii sa nepodarilo nič dokázať?“ pýta sa emeritný sudca.

Lipšic zacítil šancu

A to sa už dostáva k Danielovi Lipšicovi. Podľa Jána Drgonca šéf Úradu špeciálnej prokuratúry teraz vidí šancu na svoj prestup do kresla generálneho prokurátora. „Verejnosť musí byť zmätená, lebo ide o rýdzo odbornú záležitosť. Sú to veci, o ktorých sa rozhoduje týždeň čo týždeň, ale bez verejnej diskusie. Zrazu máme verejnú diskusiu o veciach, ktorým ľudia nerozumejú, diskutujú o nich v intenciách toho, čo sa dopočujú z médií, a tie informácie sú absolútne účelové. Tu sa jednoducho už vôbec neberie zreteľ na akýkoľvek zákon. Zbytočne vám zákon určuje povinnosť, keď sa nejaký mamľas v parlamente rozhodne pre opak,“ kritizuje bývalý sudca a expert na ústavné právo.

Súdna rada nerozhoduje podľa práva

Ján Drgonec nešetrí kritikou ani na adresu Súdnej rady SR. Myslí si, že Žilinku nepodrží: „Súdna rada už má za sebou jeden obrovský prešľap, keď ‘popravila’ sudcu Miľana za to, že odmietol pojednávať v rúšku. Bez zákonného základu pre povinnú prácu v rúšku. Pokladám za veľmi pravdepodobné, že keď budú rozhodovať o Žilinkovi, opäť to nebude podľa paragrafov a práva, ale bude to sprosté zavďačovanie tým, ktorí chcú, aby mali v rukách niečo na generálneho prokurátora.“