Komentár Huub Ruël (Corvinák.hu)

"Západ spôsobil chaos a teraz sa zrazu ocitá v ťažkej situácii, blízko sebazničenia." Huub Ruël

V jednom z nádherných budapeštianskych múzeí je umiestnená socha, ktorej autorom je umelec, sochár a maliar z juhu Tirolska, Leonhard von Brixen. Sochu vytesal v rokoch 1460-1470 v štýle, ktorý bol v tej dobe celkom originálny. Socha má názov Žobrák. Žobráka dosť dlho považovali za jedného zo skupiny sôch - pastierov z Betlehema. Táto myšlienka bola ale neskôr zavrhnutá.

"Žobráka spoznáme tak, že od okoloidúcich pýta peniaze, alebo niečo na jedenie. Má na sebe málo šiat, je pokorný, skromný a v žiadnom prípade netrpí nadváhou. Určite nie je nadmerným konzumentom," píše Huub Ruël. Socha bola vyrobená v období, keď chudoba prevládala vo svete nielen okrajovo, ako je to dnes v spoločenstvách na západe a v mnohých ďalších krajinách na svete.

Žobrák môže pomôcť

Kvôli žobrákovi sa cítime väčšinou nepríjemne. Vyvoláva v nás hlboký depresívny pocit. Ako väčšina pouličných žobrákov a bezdomovcov, okolo ktorých prechádzame. Môžeme si myslieť, že potrebujú naše peniaze alebo našu pomoc, alebo že by mali hľadať spôsob, ako prosperovať, v skutočnosti ale väčšina z nás má aj pocit, že potrebujeme žobrákov!

Potrebujeme ich pomoc. Môžu nás naučiť, ako žiť jednoduchšie, ako sa zbaviť otroctva konzumu, ako byť šťastný a spokojný s peknými a kvalitnými vecami. Môžu pomôcť v tom, že namiesto toho, aby sme niečo vyhodili, alebo nahradili iným, dá sa to znova použiť. Pomôcť uvedomiť si, že nie všetky nové košele, nohavice, topánky, okuliare nás robia šťastnejšími. Že nebudeme kvôli nim vyzerať lepšie a ani nimi neoslníme ostatných.

Kvôli žobrákom sa Západ musí cítiť nepríjemne

Dnes je mnoho západných spoločností zmätených. Mylne si myslia, že šírenie myšlienky konzumu, ktorý sa zameriava na extrémny individualizmus je ich najväčším a najdôležitejším úspechom. Že to je to, čo každý človek na svete potrebuje a robí ho šťastným.

Ale najdôležitejším úspechom Západu nie je konzumná spoločnosť a extrémny individualizmus. Je to demokracia, národný štát, budovanie relatívne homogénnych občianskych spoločností okolo kresťanských hodnôt, ľudská dôstojnosť a integrita, vytvorenie vedeckého systému, ktorý sa postavil proti autokratickej a sebeckej náboženskej elite stredoveku, slobodné podnikanie a zákon. Tieto kľúčové úspechy umožnili industrializáciu, systém hromadnej výroby, deľbu práce a rozvoj pracovných práv. Industrializácia pomohla západným a iným spoločnostiam prekvitať a poskytla lepší a zdravší život.

Niekde na ceste však tieto kľúčové úspechy stratili morálny kompas. A preto sa vyvinula a zintenzívnila arogancia, naivita, extrémny individualizmus a konzum. Čím je jednotlivec „slobodnejší“ a čím viac môže konzumovať, užívať si a zabávať sa, tým lepšie. Viac spoločnosti, viac jedla, viac módy, viac cestovania, viac vzrušenia, viac zábavy, viac večierkov, viac koktailov a viac streamovacej spoločnosti za predpokladu, že jednotlivec stojí na čele. Táto ideológia, tento dôsledok najdôležitejších západných úspechov, sa rozšíril po celom svete. Aj vrátane chudobnejších národov a regiónov.

Západ spôsobil chaos

Západ spôsobil chaos a teraz sa zrazu ocitá v ťažkej situácii, blízko sebazničenia. Nadmerná spotreba a extrémny individualizmus vyústili do obrovských plastových nádielok v oceáne. Okrem iného to so sebou prinieslo množstvo elektronického odpadu, vyčerpanie prírodných zdrojov, rýchlejšiu zmenu flóry a fauny a nedostatok sladkej vody. Ak sa ľudstvo dokáže vyhnúť ďalšej svetovej vojne, obnova a vyváženie životného prostredia a vzťahu medzi človekom a prírodným prostredím budú z hľadiska medzinárodných vzťahov a obchodu najdôležitejšou, nevyslovenou otázkou. Bohatšie a chudobnejšie krajiny majú rovnakú zodpovednosť. Nie je priestor na to, aby na seba navzájom ukazovali. Bohatšie krajiny musia byť inovatívne, aby zistili, ako môžu zmeniť svoje správanie, aby vytvorili alternatívy k tzv. kasínovému kapitalizmu. Je potrebné zaviesť udržateľné inovácie, ktoré sa odkláňajú od nadmernej spotreby a extrémneho individualizmu.

Žobrák môže ukázať cestu

Žobrák môže pomôcť Západu nájsť cestu. Namiesto toho, aby Žobráka ľutovali, môže sa nad Západom zľutovať Žobrák. Rozhliadnite sa okolo seba a premýšľajte o tom, ako vám môže pomôcť uľahčiť život. Ako vám môže pomôcť zmeniť smer. Môže to byť jednoduché. Ak je Západ schopný zamyslieť sa nad svojimi skutočnými kľúčovými úspechmi a vybudovať na nich lepšie spoločnosti, budúcnosť môže byť svetlejšia aj pre bohatšie a chudobnejšie krajiny.