Na Tomášikovej ulici v Bratislave, v sídle HZDS, dokonca v jeho "neverejných" priestoroch, som raz predsedovi HZDS Vladimírovi Mečiarovi povedal: "Nesúhlasím s Vašou politikou, pán Mečiar, ale vážim si Vás." Ponúkol ma orieškami a začali sme diskutovať. Aj o tom, ako z neho pre väčšiu časť spoločnosti spravili médiá "zviera" a dokonca tí, ktorých "jeho ľudia" posadili na svoje lukratívne posty.

Začnem tentoraz od konca. Pripadal mi sám, opustený všetkými, ktorým pomohol na výslnie politické i čisto osobné ekonomické. Už vtedy asi vedel, že niečo mal robiť inak. Bol to totiž jeden z posledných politikov na Slovensku, schopných syntézy faktov. A ochotných poučiť sa zo situácie. Hoci v posledných dňoch vlastnej moci.

Volali ho "Lenon"

Tak ho volali tí, ktorí sa ho báli. Lebo Mečiara sa báli aj jeho najbližší. Pre istotu mu nikdy nepovedali to, čo si myslia a hovorili mu iba to, o čom si mysleli, že si myslí on. Báli sa ho, lebo ho nepoznali. Báli sa ho, lebo bol naozaj prchký, občas až vznetlivý, ak sa dostal do kontaktu s hlúposťou. Jemu ste mohli povedať, že s ním nesúhlasíte, ale beda Vám, ak ste ho oslovili s nejakou hlúposťou. A preto sa spoliehal iba na seba. Len on. Len a len on. S dvomi, možno štyrmi najvernejšími. LenOnmi zastávajúcimi jeho LenOn-izmus.

Čas straníkov je preč, nastala doba siekt

Lenonizmus 2.0. Mizerný upgrade. Niečo ako windows od Billa Gatesa, ktorý je s každou ďalšou generáciou horší, zbytočnejší, nepoužiteľnejší a menej bezpečný. Niečo ako súčasná politika a mnohé medzi tou súčasnou a "mečiarizmom".

Vodca, predseda strany, už nemá okolo seba spolustraníkov, osobnosti strany, ale členov sekty. Nuly. Slovo sekta tu nezohráva úlohu pejoratívneho prirovnania. Sekta je výraz pre skupinu, ktorá radikálnym spôsobom zastáva ideologické alebo náboženské, alebo náboženstvu podobné názory, odlišné od základných hodnôt „väčšiny“ spoločnosti. Ani nula nie je pejoratívne slovo. Nula je nič, nikto. V prípade Slovenska má názory odlišné asi 85 percent voličov našej spoločnosti. Sekta a jej vodca. Masa. Dav. Poslušní, tichí, oddaní, verní, až za politický hrob.

Mečiarizmus a dnešok

Doba ukáže, koľko skutkov, napáchaných za "Mečiarizmu", možno naozaj pripísať Mečiarovi a koľko jeho verným. Naozaj tĺkla babka novinára po chrbte na Primaciálnom námestí parazólom na pokyn Mečiara? Myslím, že on sám by bol proti, hoci toho novinára mal tisíc dôvodov nenávidieť. Tak, ako takmer všetkých zástupcov "siedmej veľmoci".  Myšlienkovo-hodnotovej bezmoci. (To jediné sa u  nás nezmenilo.)

Kto dnes rozhoduje? Parlament? Koaličný poslanec za najsilnejšie hnutie vo voľbách pokojne povie do mikrofónu pre prime-timové správy: "Za opozičné návrhy sa nehlasuje." Hajzlík zrušil polovicu parlamentnej demokracie v jednej vete. Tá druhá, nateraz toho nového Lenona, hlasuje iba tak, ako chce LenOn. Stroje, tlačidlá. Pamätáte, ako sa obúvali do "Paľculienky?" Pamätáte sa, koho jer to výraz? O vláde je zbytočné hovoriť. Takmer všetky rezorty riadi LenOn.

Najnovšie LenOn cez prívržencov svojej sekty organizuje politický útok na nezávislé súdnictvo. A komplet štrukrúru Orgánov činných v trestnom konaní. Inak, len tak, btw.,  je to trestný čin. Ale kto si ho už všimne v atmosfére, že Lenon tu za mafiu označuje každého, vrátane svätého Antoníčka za dedinou, ktorý neskanduje "nech žije Lenon, na večné časy a nikdy inak..."? Sektári nemo plnia a obhajujú príkazy, ktoré sú trestným činom. Avšak tupo, primitívne, bez akejkoľvek snahy zakryť to aspoň pásom cudnosti, zvaným politika. Mizerný Lenonizmus 0.2. Pôvodná verzia bola pútavejšia.

Slovensko sa stalo nudaplážou amorálnosti

Ak si niekto myslí, že nemorálne je používať nadávky, prosím. Ak si niekto myslí, že podvádzanie či opisovanie je nemorálne, prosím tiež. Lenže to si u nás aj tak nikto nemyslí. A ak si niekto myslí, že je nemorálne ohrozovať mocenskú pozíciu vodcu sekty čímkoľvek, hoci aj poukazovaním na nezákonnú činnosť, potom šup, hlava z krku dole. Alebo tepláky na krk. Ono je to v konečnom dôsledku jedno. Až tam dospel súčasný Lenonizmus 0.2.

Áno, aj preto!

Aj preto si spomínam na to, ako som raz Vladimírovi Mečiarovi povedal, že nesúhlasím s jeho politikou. A on ma ponúkol orieškami a rozprúdil sa normálny dialóg. Normálna výmena názorov. (Dodatočne, pán Mečiar, vďaka za ňu. Pamätám si ju aj po tridsiatich rokoch.) No a skúste si dnes s niekým zo sekty vymieňať názory. Nedá sa meniť to, čo niekto nemá. To naozaj nejde.

Lebo oni stratili súdnosť, oni sa už za nič nehanbia. Im už nejde ani o nich samých, iba o ich moc.