Európa žije, ak nerátame vojnové besnenie v bývalej Juhoslávii, od skončenia II. svetovej vojny v relatívnom mieri. Napriek tomu sa objavujú miestne ohniská vojnových konfliktov. Ako napríklad na Ukrajine. Oveľa znepokojujúcejšie však je, že do vojnových konfliktov vo svete sa zapája i Európska únia v rámci NATO.

Vojen a vojnových konfliktov pri ktorých zomierajú nevinní civilisti a deti, je vo svete stále dosť. Eduard Chmelár sa v statuse zamýšľa nad tým, či je Európska únia, ktorá sa do vojen zapája v rámci NATO čoraz viac, ešte vôbec mierovým projektom.

Európska únia doslova vyrába utečencov prostredníctvom obchodu so zbraňami

Jedným z najdôležitejších problémov, ktoré podľa Chmelára riešili účastníci 1. ročníka medzinárodného mierového fóra Zjednotení za mier v Bratislave, bola zjavná a znepokojujúco rastúca militarizácia EÚ. „Upozorňoval som na túto hrozbu už niekoľko rokov. Dnes už nie sme iba v rovine tušení, úvah a prognóz. Máme k dispozícii tvrdé dáta, ktoré jednoznačne potvrdzujú tento nebezpečný trend,“ píše Chmelár. Dodáva, že analýza Transnacionálneho inštitútu (TNI) dokázala súvislosť medzi obchodom so zbraňami, vojnami a nútenou migráciou.



„Ak by to niekto nechápal, poviem to jasnejšie. EÚ doslova vyrába utečencov prostredníctvom obchodu so zbraňami. Záver správy TNI potvrdzuje, že európske zbrane nie sú používané na ochranu obyvateľstva. Alebo na posilnenie regionálnej bezpečnosti. Ako to tvrdia skorumpovaní politici a novinári, ale na destabilizáciu celých krajín,“ prízvukuje.

EÚ chce robiť to isté čo USA

„Už v roku 2002 bola ustanovená malá pracovná skupina v rámci Konventu o budúcnosti Európy, ktorá mala diskutovať o budúcnosti európskej obrany. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby členmi tejto skupiny neboli výlučne zbrojárski lobisti a tvorcovia stratégií z prostredia vojenského establishmentu. Už vtedy bolo jasné, kam to smeruje,“ uvádza Chmelár.

Dôrazne varuje, že súčasné plány na vybudovanie európskej obrany nie sú dištancovaním sa od NATO. A už vôbec nie od militaristickej politiky Spojených štátov. Sú len signálom, že EÚ chce robiť to isté čo USA. Roztáčať vlastný biznis so zbraňami.

Najušľachtilejším cieľom EÚ bolo vždy udržanie mieru, lebo vznikla ako mierový projekt

„Je to nebezpečné a treba to kategoricky odmietnuť,“ tvrdí Chmelár. Ak má zostať Európa mierovým projektom, filozofia jej obrany musí byť iná ako filozofia NATO. Jej jadrom nemajú byť vojenské výboje, intervencie, misie. „Ministri zahraničných vecí EÚ sa včera v New Yorku v rámci prebiehajúceho Valného zhromaždenia OSN dohodli, že chcú ‘spoločnými silami zabrániť destabilizácii Afganistanu’. Oni si z nás robia bláznov. Veď ho pomáhali destabilizovať dvadsať rokov! Rozmlátili ho na cimpr campr a ešte sa chcú do toho miešať? Platí to, čo povedal jeden Afganec žijúci v Prahe v Českej televízii: Afganistan treba nechať na pokoji!“ konštatuje okrem politický analytik, podľa ktorého EÚ postupne stráca najpríťažlivejšie črty, ktorými nás lákala do svojho stredu.



„Najušľachtilejším cieľom EÚ bolo vždy udržanie mieru. Európska únia predsa vznikla ako mierový projekt, vďaka nej sa na kontinente už nevedú vojny, no o to intenzívnejšie vyvážala vojny do zahraničia. Správa sa tak vlastne rovnako ako Rímska ríša, ktorá vo vnútri impéria ponúkala pokoj, no za jeho hranicami viedla krvavé, nemilosrdné vojny. Ale takto skutočný mier nevyzerá,“ myslí si Chmelár.

„Ak má zostať Európa mierovým projektom, filozofia jej obrany musí byť iná ako filozofia NATO. Jej jadrom nemajú byť vojenské výboje, intervencie, misie do iných krajín, ale stabilizácia vlastného priestoru a blízkeho zahraničia. Mali by sme vyvážať stabilitu, a nie vojny,“ prízvukuje politický analytik. Podľa neho by mala byť filozofia európskej bezpečnosti mierová, nie vojenská. Inak celý projekt EÚ stráca zmysel. Eduard Chmelár si spomenul aj na Michala Miloslava Hodžu, kľúčovú postavu slovenského národného hnutia, ktorý mal včera 210. výročie narodenia.



Chmelár spomenul aj generálmajora Svetozára Naďoviča, ktorý velil pozemnému vojsku česko-slovenskej armády a riadil odchod sovietskych vojsk z česko-slovenského územia. Aj on prišiel na spomínané fórum Zjednotení za mier, kde povedal zaujímavé slová: „Neriadil som odsun jednej armády preto, aby sem prišla ďalšia. Neželám si rozmiestnenie akýchkoľvek cudzích vojsk na území Slovenskej republiky.“ Eduard Chmelár na záver píše, že podľa neho túto vetu vojenskej legendy už naše skorumpované médiá citovať nebudú.