Pred Najvyšší súd Západnej Austrálie (WA) sa tento týždeň dostal mimoriadne zaujímavý a dôležitý prípad. Zahŕňal odvolanie rodičov proti želaniam ich dieťaťa. To sa identifikuje ako transrodové a snažilo sa podstúpiť procedúru zmeny pohlavia.

Dieťa im odobrali

Dievča vo veku 15 rokov sa snažilo zmeniť na transgender muža štandardným postupom, ktorý ponúka detská nemocnica v Perthe. Keď s tým jej rodičia odmietli súhlasiť, vyhrážala sa samovraždou. Prevzalo ju do starostlivosti Oddelenie komunít WA. Na to sa proti rodičom začalo súdne konanie a sudca z Magistrátu pre detský súd zistil, že voči svojej dcére postupovali „urážlivo a nedbalo“.

V jednom zmysle je odvolanie opodstatnené, pretože akonáhle dieťa dovŕši 18 rokov, bude môcť využiť procedúru zmeny pohlavia bez ohľadu na názory svojich rodičov. Rodičia však podali odvolanie zo zásady, pretože sa domnievajú, že sa s nimi zaobchádzalo nespravodlivo.



Vláda Západnej Austrálie, ktorá financuje a propaguje službu pre rodovú rozmanitosť pre deti a dorast, obhajuje rozhodnutie sudcu a odvolanie má vypočuť hlavný sudca Západnej Austrálie Peter Quinlan.

Progresívny sudca

Quinlan je známy svojimi takzvanými „progresívnymi“ názormi, ktoré pravidelne vysvetľuje v dlhých mimosúdnych prejavoch - módnej zábave, ktorej sa v dnešnej dobe venuje veľa sudcov v západných spoločnostiach.

Minulý mesiac napríklad predniesol prejav na tému, ktorú označil za „všadeprítomný a zákerný prúd sexuálneho obťažovania a rodovej diskriminácie v našej kultúre a na našich pracoviskách“.



Jeho súčasťou bolo dokonca osobné mea culpa. „Za tie desaťročia, počas ktorých som súčasťou právnickej profesie, bolo nespočetné množstvo príkladov, v ktorých som bol svedkom alebo počul o obťažovaní alebo diskriminácii, ale bol som príliš ignorantský, svojvoľne slepý alebo sa jednoducho bál vystrčiť hlavu. Ako právnik som mal byť eticky viazaný pomenovať a odsúdiť,” uviedol sudca.

Bez ohľadu na výsledok odvolania je dôležité pokúsiť sa porozumieť tomu, ako sa títo rodičia dostali do takej ťažkej situácie. Pred štyridsiatimi rokmi by to bolo úplne nepredstaviteľné. Dnes sa to však v mnohých západných spoločnostiach stáva bežným. Pretože vlády nekriticky implementujú a presadzujú ideológiu transgenderových práv.

Napríklad v USA bol jedným z prvých aktov Bidenovej administratívy zavedenie komplexnej legislatívy zaoberajúcej sa „transgender právami“. A v súčasnosti pred Viktoriánskym štátnym parlamentom v Austrálii existuje legislatíva, podľa ktorej je pre rodičov trestným činom radiť svojim deťom nepodstúpiť zmenu pohlavia.

Rodičovská autorita sa v skutočnosti skončila

Zvlášť pozoruhodné sú tri kľúčové aspekty situácie rodičov v západnej Austrálii. Po prvé, ich osud je možný iba v spoločnosti, v ktorej bola rodina zničená ako autonómna inštitúcia - proces, ktorý od začiatku 20. storočia prebieha veľmi rýchlo.

Rodina bola v 19. storočí základnou inštitúciou meštianskej spoločnosti - fungovala nezávisle a riadila sa hodnotami, ktoré sa veľmi líšili od hodnôt na trhu a dominantných politických ideológií. Historik Christopher Lasch podrobne opísal úpadok buržoáznej rodiny vo svojej knihe „Útočiště v bezcitnom svete“ - veľmi výstižný opis jej pôvodnej úlohy a funkcie.

V rodine 19. storočia mali rodičia výhradnú zodpovednosť za starostlivosť, vzdelávanie a výchovu svojich detí a zákon im dával prakticky neobmedzenú právomoc vykonávať tieto úlohy. Úpadkom tradičnej rodiny prevzal štát a jeho stále sa rozširujúca armáda sociálnych pracovníkov, zdravotníkov a poradcov funkcie, ktoré predtým vykonávali rodičia, a rodičovská autorita bola v skutočnosti zrušená.



Presne v tejto situácii sa nachádzajú západní austrálski rodičia. Nielenže im bolo odopreté právo starať sa o ich dcéru a chrániť ju - ako to vidia oni, a podľa ich osobných hodnôt - ale dieťa im bolo štátom odobraté.

Vo výchove velia globalizované elity

Za druhé, rovnako ako mnohé ďalšie predtým autonómne inštitúcie - univerzity, súdy, cirkvi a kultúrne inštitúcie - boli rodina a deti vtiahnuté do oblasti trhu, kde sú nútené dodržiavať politické ideológie globalizovaných elít, ktoré v súčasnosti riadia väčšinu západných spoločností.

Tento proces - konzervatívnymi intelektuálmi omylom označovaný ako „kultúrne vojny“ a nesprávne charakterizovaný ako ľavicový fenomén - sa za posledných 40 rokov zintenzívnil do takej miery, že je teraz pravdepodobne nevratný.



Prečo boli teda rodičia v Západnej Austrálii označení za „urážlivých a nedbalých“? Pretože mali tú drzosť spochybniť módnu, štátom sponzorovanú dominantnú ideológiu: takzvané „transgenderové práva“. A za toto previnenie utrpeli povinný trest - boli „zrušení“ ako rodičia.

Dogmy, ktoré nič neriešia

Tretí aspekt toho, čo sa stalo, je možno najproblémovejší. Bolo by dosť zlé, keby módna ideológia, podľa ktorej boli títo rodičia odsúdení, bola rozumná a racionálna. Ale nie je - je zjavne nerozumná a úprimne povedané iracionálna.

Faktom je, že väčšina ideológií globalizovaných elít - vrátane katastrofických klimatických zmien, teórie kritických rás a feminizmu #MeToo - je vo svojej podstate iracionálna. Nie sú ničím iným ako zhovievavými formami morálky, ktoré sú vo svojej podstate neschopné vyriešiť problémy, ktoré údajne liečia. (Ak niekto pochybuje, mal by si položiť otázku, či teória kritickej rasy v poslednej dobe v Amerike zlepšila rasové vzťahy alebo či #MeToo feminizmus zlepšil vzťahy medzi pohlaviami).

Chránia západný globalizovaný ekonomický poriadok

Tieto ideológie sa od konca šesťdesiatych rokov minulého storočia vyvíjali postupne a stále iracionálnejšie, aby chránili západný globalizovaný ekonomický poriadok, ktorý sa odmietal zmysluplne reformovať.

Falošne vystupujú ako radikálne doktríny a sú v jadre hlboko konzervatívne, pretože nahrádzajú triedne a sociálne kategórie biologickými kategóriám. Podľa nich sa neobmedzené „slobody“ rozdávajú uprednostňovaným skupinám, pričom ekonomické nerovnosti a skutočné sociálne problémy zostávajú nedotknuté.



Pokrok je definovaný skôr biologicky než sociálne a ekonomicky. Iracionalita týchto doktrín je, samozrejme, umocnená kategorickým odmietnutím ich prívržencov dovoliť akúkoľvek ich kritiku.

Pre jednotlivcov nie je ľahké napadnúť štátom schválené dominantné ideológie.  Je to dnes obzvlášť ťažké vo väčšine západných spoločností. Napriek tomu je dôležité, aby sa takýmto výzvam čelilo. A rodičov v Západnej Austrálii treba pochváliť za odvážny postoj, ktorý zaujali voči impozantnému súboru ideologických a inštitucionálnych síl, ktorým čelia.