Sú dva druhy koní. Tie, ktoré kopú, lebo zdochýnajú (prepáčte koníky, voči vám to naozaj nemyslím). Potom sú kone, ktoré kopú, lebo vedia kopať, kopú radi a smú kopať, nikto im to nezakazuje. Napríklad futbalisti. Výraz "kôň" je myslený obrazne, píšem o ľuďoch. No, radšej o „ľuďoch“ v úvodzovkách. Píšem totiž o niektorých samozvaných politikoch.

Kopajúci politik je smiešnejší ako dieťa v predškolskom veku na pieskovisku, mlátiace iné dieťa v predškolskom veku na pieskovisku kýblikom po hlave. Deti sú totiž krásne vždy, kým politici zväčša málokedy. No, boli aj političky a niektoré fakt šik. Kopajúci politici sú ohyzdní. Výzorom, ale aj inšpiratívne ohyzdní.

Zdochýnajúci politik

Keď padá politikova hviezda, zo začiatku jasná, vtedy začína kopať. Márnomyseľne predpokladá, že čím viac úderov rozdá, tým bude populárnejší. Trt makový! Bude sa iba viac hnusiť, bude vyvolávať odpor. Lebo veď - každá akcia vyvoláva reakciu. Fyzika nepustí. A psychológia tiež nie.

Mršiny už páchnu

Stáva sa. Je to zákonitosť biologického rozpadu. Najskôr smrad, potom rozklad. Pamätáte sa, ako istý gróf v Bojniciach dokonca vytekal zo sarkofágu? U nás to smrdí už fakt teda ako v chlieve. A to prešlo iba čosi rok a pol času od volieb. Iba nechápem, prečo majú niektorí politici priam nutkanie z času na čas tomu smradu ešte pomáhať. Zvýrazniť ho, zatraktívniť, zdokonaliť. Ešte väčšou dávkou nenávisti, zloby, zatrpknutosti. A rozväzovaním. Napríklad rúk.

Spomienka na herca Ivana Mistríka

Tento úžasne krásny herec raz rozprával vtip. Z poľovníckeho prostredia. Poľovníci strieľali kačky. Jeden z nich zamieril tiež, netrafil a omilostená kačica letela pokojne ďalej. Aby si strelec zachoval sám pred sebou ako-tak vlastnú tvár (ostatným bolo jasné, o čo ide), tak smerom ku kačke zvolal: "Tak si leť, keď si sprostá, aj s prestreleným srdcom, krava!"

Nedeľné diskusie kopajúcich

Presne to isté ako skvelý herec Ivan Mistrík spravil mizerný herec Igor Matovič smerom k Borisovi Kollárovi. "Tak si choď, keď si sprostý, dáme to aj bez teba," znie fiktívny citát toho, čo inými slovami koaličnému partnerovi odkázal. Aby nestratil tvár, ktorú už dávno nemá. Zo sympatického vtipného buriča pred voľbami sa po nich zrazu stal akýmsi Stalinovým Berijom. Vlastne Stalinom aj Berijom v jednom. Také "Kinderko". Čo je vnútri, zistíte, až keď nakúpite. Teda zvolíte.

Chvíľka dejín MRH

MRH bol vysokoškolský predmet. Medzinárodné robotnícke hnutie. A Berija v ňom mal veľa kapitol. (Lavrentij Pavlovič Berija bol sovietsky politik gruzínskeho pôvodu, poslanec Najvyššieho Sovietu ZSSR, člen CK VKP, člen politbyra CK KPSS a národného výboru obrany, komisár a riaditeľ NKVD, minister vnútra zodpovedný za časť stalinských represií. Blízky spolupracovník J. V. Stalina.) Náš Berija je spolupracovníkom samého seba. Na cudzie hlasy nepočuje. Nechce, nevie, nedokáže. Náš Berija je v jednej osobe aj Stalin. Neverí si, bojí sa sám seba, svojho zlyhania pred sebou, v sebe a svojho trestu, ktorý ho od samého seba čaká.

Kôň je nádherné zviera

Som presvedčený, že mysliace a cítiace zviera. Vnímajúce. Na rozdiel od mnohých politikov. Platí azda iba to, že kopajúci kôň je chorý, že odchádza. Teda to isté platí aj o spasiteľoch ľudstva v politike. Tých, ktorí v mene "dobra" nevedia už nič iné, iba rozdávať údery a kopance. Ozaj, viete, že to robia hlupáci vo chvíli, keď nemajú argumenty? A vlastne, kedy ich oni mali?