Prisahanie vlády a médií proti občanom

Od vojakov, ktorí hliadkujú na štátnych hraniciach a v uliciach Sydney. Cez zatýkanie ľudí za to, že iba uverejňovali správy o blokovaní na sociálnych sieťach. Ďalej cez políciu, ktorá spustila streľbu na ľudí, ktorí protestujú proti zablokovaniu. Až po médiá, ktoré označujú porušovateľov karantény s priam orwellovskými monitorovacími aplikáciami ako nepriateľov štátu.

Štáty  Viktória  a  Nový Južný Wales začali smerovať k opätovnému otvoreniu po tom, čo variant delta ukázal, že aj napriek prísnym obmedzeniam sú ciele nulového bodu covidu  nedosiahnuteľné. No aj tak sa Austrália zaradila na rastúci zoznam krajín, ktoré zaviedli nebezpečne autoritársku  politiku očkovacích pasov.

Vládny dozor sa zvyšuje

A existujú aj ďalšie aspekty tohto trendu, ktoré s covidom nemajú nič spoločné. Jedným z najkontroverznejších a najnovších vývojov v oblasti eskalácie vlády (a potenciálne aj najzávažnejších z dlhodobého hľadiska) bolo urýchlené prijatie nového zákona. Ten výrazne rozširuje právomoci vládneho dozoru.



Umožňuje orgánom činným v trestnom konaní preniknúť do zariadení ľudí a zhromažďovať informácie, vymazať alebo dokonca  pridať a zmeniť  údaje v nich uvedené. Ako aj  prevziať kontrolu  nad účtami sociálnych médií.  Údajne „s cieľom zmariť páchanie závažných trestných činov online“.

Kritici majú tendenciu spájať toto rozsiahle stupňovanie štátneho dohľadu s autoritatívnymi praktikami súvisiacimi s pandémiou, ale návrh zákona nespomína covid. Jeho zástancovia citujú jeho užitočnosť v boji proti terorizmu a vykorisťovaniu detí.

Tento zákon, ktorý určite povedie k zneužívaniu, je skutočne najnovším v pokračujúcom rozširovaní právomocí vládneho dozoru v Austrálii, ktoré prebieha už roky.

Erózia občianskych práv

V skutočnosti, zatiaľ čo pandémia bola určite hlavným faktorom zhoršovania erózie občianskych práv, austrálska reakcia na covid sa jednoducho pridala k problému, ktorý už existoval a len sa zhoršoval.

Správa CIVICUS Monitor, globálnej výskumnej skupiny, ktorá sleduje základné slobody v 196 krajinách, znížila klasifikáciu Austrália z "otvorenej" krajiny do krajiny, kde nové zákony rozširujú vládny dohľad, stíhanie informátorov a nájazdy na mediálne organizácie.

A tento pokračujúci trend možno do značnej miery vysledovať aj do skutočnosti, že Austrália je jedinou takzvanou demokraciou na svete, ktorá nemá žiadnu národnú chartu ani listinu práv akéhokoľvek druhu. Do štátnych a federálnych zákonodarcov bolo vložené obrovské množstvo viery, aby jednoducho urobili správnu vec, ktorá sa ukázala ako hlúpa a neúčinná.

Bez národnej listiny práv

Profesor George Williams z Melbourne University  v roku 2006 napísal: "Austrália je teraz jediným demokratickým národom na svete bez národnej listiny práv. Určitá komplexná forma právnej ochrany základných práv sa inak považuje za základnú kontrolu a rovnováhu v demokratickej správe vecí verejných na celom svete."

Štát Victoria má  Chartu ľudských práv a povinností , ktorá údajne zahŕňa práva ako sloboda pohybu  a  pokojné zhromažďovanie. Ale táto ochrana bola bez okolkov  zamietnutá, pretože štátni premiéri využili rozsiahle právomoci a začali zavádzať prísne zákony na kontrolu vírusu.

Austrália - vojenská základňa USA

Austrália už nie je slobodná krajina. Západniari sú vyškolení na to, aby uverili, že to je to, čo nazývame  bohatým anglicky hovoriacim národom s liberálnymi kultúrnymi hodnotami. Ale v skutočnosti je to len americká vojenská základňa s kengurami o veľkosti kontinentu. Ľudské práva sú povolené len tam, kde sú vhodné, a preto sa neustále rozkladajú.



Prvá chyba spočíva v domnienke, že Austrália je slobodná krajina. Druhým je presvedčenie, že je to skutočná krajina. Julian Assange to vyjadril výstižne:

"Milujem svoju rodnú krajinu, Austráliu, ale ako štát neexistuje. Tu je dôvod, prečo: ministerský predseda ma vypovedal, zrušil mi pas, tajne odovzdal údaje o mne americkým spravodajským službám a nikdy v mojom mene nevyjadril žiadne vyhlásenia. Je vo vlastníctve USA."

Občianska vojna proti svojej vláde?

Každopádne je to neporiadok. Čo s tým všetkým teda robiť? Ak čítate komentáre sociálnych médií od ľudí na severnej pologuli, odpoveďou je, že Austrálčania by mali viesť občiansku vojnu proti svojej vláde. Vláde, ktorá všetko postavila na nespoľahlivom systéme kultúrnych hodnôt.



Je toho veľa, čo sa bude musieť zmeniť, kým Austrálčania nezískajú stabilnú ochranu svojich občianskych slobôd, čo bude nevyhnutne zahŕňať nielen nejaký druh zákona o právach, ale aj to, aby sa stali skutočnou republikou  a nakoniec ukončili nelegitímnu americkú vojenskú okupáciu raz a navždy.

Odpoveď na otázku, čo sa musí stať, aby sa Austrália posunula smerom k zdravému rozumu, je rovnaká ako odpoveď kdekoľvek inde. Budeme sa musieť zobudiť.