Návšteva pápeža Františka u nás je pre slovenských veriacich veľkou oslavou. Sú tu však aj ateisti, ktorí sa na túto pre kresťanov mimoriadnu návštevu pozerajú inou optikou. A medzi takých patrí aj Eduard Chmelár.

Zvláštne je, že kým pápež František sa vyznačuje skromnosťou, jeho návšteva u nás bude Slovensko stáť milióny eur. Aj pre tieto obrovské peniaze sa mnohí ľudia, ktorí nie sú nábožensky založení pýtajú, stojí to všetko vôbec za to. Nie sú tie peniaze potrebnejšie radšej inde? A historik, politický a mediálny analytik, ale aj publicista Eduard Chmelár zachádza vo svojom statuse ešte ďalej. Kritike sa nevyhla ani prezidentka Čaputová, ktorá ho k nám pozvala.

Posadenie Zuzany Čaputovej na trón vedľa pápeža v prezidentskej záhrade bolo nevkusné

„Sme ešte republikou?“ pýta sa hneď v úvode Chmelár, podľa ktorého odhliadnuc od inšpiratívnej osobnosti pápeža Františka je namieste otázka, či sme ešte stále republikou. „Organizácia jeho návštevy absolútne popiera ústavný princíp sekulárneho, čiže nábožensky neutrálneho štátu. Kým Vatikán od začiatku zdôrazňuje, že ide o pastoračnú návštevu, prezidentská kancelária trvá na tom, že ide aj o štátnu návštevu,“ vysvetľuje historik, podľa ktorého je potom namieste otázka, či takto vyzerá návšteva podľa štátneho protokolu. „Teraz nemám na mysli ani tak to, že všetci sa skladáme miliónmi eur na cirkevné obrady pápeža, ktorý hovorí o chudobe, mám na mysli skôr to, že nepoznám štátnu návštevu, kde si jedna osoba sprivatizuje verejný priestor, kde by bolo jediným aktom súkromné stretnutie s rodinou hlavy štátu v paláci – ak nejde o monarchiu,“ konštatuje Chmelár.



Podľa Chmelára aj nevkusné posadenie Zuzany Čaputovej na trón vedľa pápeža v záhrade Grasalkovičovho paláca navodzovalo dojem, že prezidentka sa štylizuje do úlohy kráľovnej,“ skritizoval hlavu nášho štátu politický analytik a tiež bývalý neúspešný kandidát na prezidenta. Chmelár zdôrazňuje, že tieto riadky nie sú namierené proti samotnému pápežovi Františkovi, ktorý bol, naopak, tradične skvelý. „Jeho mimoriadne ostrý prejav k nášmu katolíckemu kléru naplnil môj predpoklad, že jedným z hlavných cieľov jeho cesty je riešenie sporov vo vnútri slovenskej cirkvi,“ priznáva politický analytik.

Ľudia bez náboženského vyznania sa o svoje práva musia hlásiť dôraznejšie

Chmelára nesmierne potešila i pápežova zmienka o symbole bratstva na našej zástave. Heslo „Bratstvo a svornosť“ bolo aj na revolučnej štúrovskej zástave. „S vďakou som prijal pápežove slová v Dóme sv. Martina, kde niekoľkokrát zdôraznil, že cirkev musí viesť dialóg aj s neveriacimi. Počuli to v KBS, kde majú pochopenie skôr pre moslima ako pre ateistu? Počuli to v Prezidentskom paláci, kde Zuzana Čaputová dlhodobo ignoruje milión občanov Slovenskej republiky bez náboženského vyznania?“ pýta sa Eduard Chmelár, ktorý vzápätí poukazuje na to, akým pápež František je, a ako ho prezentujú u nás. „Toto nie je pápež bratislavskej kaviarne, nie je to ten gýčový ujo, ktorého vám ukazujú v sklenenej vitrínke. Ale spôsob, ako pristupuje k tejto návšteve štát, z nás robí feudálne panstvo,“ tvrdo kritizuje mediálny analytik.



„To, že pápežovu výzvu na dialóg so sekulárnymi humanistami odbila RTVS poznámkou „Slovákov, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu, aj tak v bežnom živote sprevádza kresťanstvo“ považujem za škandalózne a urážlivé,“ neskrýva svoju nevôľu Chmelár a dodal, že demonštranti, ktorí požadovali odluku cirkvi od štátu a revíziu tzv. Vatikánskych zmlúv, si pomýlili miesto aj čas. „Mali protestovať pred Grasalkovičovým palácom a výzvu adresovať priamo prezidentke republiky, lebo len ona má právomoc otvoriť túto otázku na stretnutí s pápežom. Neurobila tak, lebo necítila žiaden tlak,“ vysvetľuje Chmelár, podľa ktorého ľudia bez náboženského vyznania sa o svoje práva musia hlásiť dôraznejšie.



Jedným z prvých krokov môže byť podpis Memoranda slovenských sekulárnych humanistov, ktoré by mala podpísať aj nová splnomocnenkyňa vlády pre ochranu slobody vierovyznania Anna Záborská. „Teda ak to s tou slobodou myslí vážne. Mal by ju podpísať každý, kto si váži slobodné uplatňovanie svojho svetonázoru či viery bez nátlaku štátu. Inak sa môžeme zobudiť do režimu, ktorý nebude zodpovedať demokratickým a republikánskym tradíciám tejto krajiny,“ končí svoj status Eduard Chmelár.