Komentár Szilvia Akbar (The Epoch Times)

Po prebratí moci Talibanom sa Afganci boja, že prídu o prístup k internetu. Majú obavy z cenzúry a represálií.

Keď sa Taliban v posledných mesiacoch zmocňoval jednej oblasti Afganistanu za druhou, zničil kľúčové komunikačné siete v krajine vrátane desiatok antén, elektrických stĺpov a ďalšej infraštruktúry. To vyvolalo nepríjemnú predtuchu svetového spoločenstva, že Afganistan by sa mohol opäť dostať do "temnoty". Keď bol Taliban pri moci v rokoch 1996 až 2001, úplne odrezal krajinu od internetu.

Ako to však dopadne tentoraz? Vypnú opäť siete, čím zabrzdia vlastnú propagandu a iné online aktivity? Alebo nechajú všetko nedotknuté a budú internet využívať strategicky?

Afganistan s internetom alebo bez neho?

Kým odborníci predpokladajú, že internet zostane zachovaný, Afganci očakávajú to najhoršie. Všetko však nasvedčuje tomu, že Taliban bude využívať sociálne médiá a už dávno upustil od svojich námietok voči internetu. Ak však Taliban svoje siete vypne, existujú alternatívne spôsoby šírenia jeho posolstiev.

Taliban už desaťročia používa na komunikáciu "nočné listy", takzvané "šabnamah". Ide o ručne písané odkazy, ktoré doručujú kuriéri.  Niekedy sú vyvesené v miestnych mešitách.

Tento systém obchádza digitálne a elektronické prostriedky prenosu, čo zahraničným silám takmer znemožňuje získavať informácie bez personálu na mieste. Ak by teda Taliban zničil alebo odstavil siete v krajine, mohlo by to USA vážne zabrániť v používaní elektronického dohľadu na sledovanie teroristických organizácií v Afganistane.



Súbory NSA, ktoré v roku 2013 zverejnil Edward Snowden, obsahovali informácie o tom, že Afganistan je jednou z najviac sledovaných krajín Spojenými štátmi americkými. Keďže však USA v posledných mesiacoch zatvorili svoje vojenské základne a veľvyslanectvo v Afganistane, väčšina spravodajských operácií tam už nemôže pokračovať.

Afganci sa obávajú cenzúry internetu

Afganci sa obávajú, že Taliban nedovolí ostatným používať internet tak ako doteraz. Internet je v Afganistane ohrozený. Taliban chce využiť internet vo svoj prospech. Zároveň však radšej nedovolia, aby politickí oponenti v budúcnosti šírili informácie.

Nie je jasné, ako bude nový režim kontrolovať prístup na internet a či bude prenasledovať politických disidentov a potláčať slobodu názoru a prejavu na internete.



Hoci prístup k internetu je v Afganistane stále relatívne otvorený, prevzatie moci zvýšilo povedomie občanov o ich digitálnej prítomnosti. Mnohí Afganci rýchlo skontrolovali a vymazali svoje profily na sociálnych sieťach a online obsah, či neobsahujú odkazy na sily NATO.

Afganskí občania majú ešte jednu obavu. Ak by Taliban prevzal kontrolu nad telekomunikačnou infraštruktúrou krajiny, mohol by určitým skupinám, ako sú diplomati, mimovládne organizácie a médiá, odpojiť prístup na internet alebo získať informácie o žiadateľoch o výjazdové víza.

Elektrina často len na jednu hodinu

V súčasnosti nie sú dodávky elektrickej energie v krajine stabilné. Obyvatelia Kábulu majú elektrinu často len niekoľko hodín denne, ak vôbec. Niekedy len na hodinu, aby si nabili technické zariadenia.

Afganci využívajú komunikačné služby nielen na zlepšenie svojho života, ale aj na to, aby zostali v kontakte so svojimi blízkymi v takýchto kritických časoch.

Spolitizovanie influencerov

Telekomunikácie sú základnou potrebou afganského obyvateľstva. Zoznam najpopulárnejších influencerov v Afganistane ukazuje, aký veľký vplyv má internet.

Speváčka Ghazal Sadat, ktorá je na čele zoznamu, má na svojom oficiálnom účte na Instagrame viac ako 840 000 sledovateľov. Hoci sa jej obsah točí okolo módy a tipov na krásu, v posledných dňoch sa čoraz viac venuje politike. Zverejňuje fotografie s afganskou vlajkou a dnes už bývalého prezidenta Ašrafa Ghaního nazýva "zbabelcom".

Ayeda Shadab je influencerka a dizajnérka z Afganistanu, ktorú sleduje 300 000 ľudí. V posledných týždňoch uverejňovala príspevky o potrebe vyjadriť sa k záberom z jej krajiny. "Taliban berie tisíce detí ako sexuálne otrokyne a detské nevesty," napísala 14. augusta. "Prečo sa všetci správajú ako slepí a nič nerobia? Prečo sú všetci ticho a čakajú na najhoršie? Prečo sú všetci takí bezcitní?“

Otázkou je, ako dlho zostanú tieto účty otvorené a prístupné svetu alebo tam čoskoro zavládnu čínske pomery?

Spoločnosť Huawei má úzke väzby s Talibanom

Keď už hovoríme o Číne. V uplynulých dvoch desaťročiach pomohli zahraničné vlády, najmä Spojené štáty prostredníctvom programu USAID naštartovať digitálnu infraštruktúru v Afganistane.

V mnohých častiach krajiny rozšírili internetové služby a mobilné telefónne pripojenie. Pôvodne však túto infraštruktúru spustila a udržiavala iná veľmoc.

Afganistan v roku 2006 uzavrel zmluvu s telekomunikačným gigantom ZTE na vybudovanie prvej optickej káblovej siete v krajine. Toto partnerstvo s čínskou telekomunikačnou spoločnosťou ZTE sa rok čo rok prehlbuje.

Podľa údajov ministerstva komunikácií a technológií poskytovala afganská telekomunikačná spoločnosť v roku 2018 služby 2G a 3G. Sedemdesiat percent siete v tom čase tvorili zariadenia ZTE a zvyšných 30 percent zariadenia Huawei.

Väzby Číny s Talibanom však siahajú do obdobia pred 11. septembrom 2001. Podľa predstaviteľov amerických tajných služieb spoločnosti Huawei Technologies a ZTE pracovali na telekomunikačnom systéme v Kábule už dva roky pred touto hroznou udalosťou.

Spoločnosť Huawei, najväčší čínsky dodávateľ telekomunikačných a sieťových zariadení, má úzke vzťahy s Talibanom.

Zmenená vojna Talibanu

Odborníci tvrdia, že Taliban sa časom vyvíjal. Využívajú mobilné telefóny a internet. Nielen na zdokonalenie svojich zbraní a systémov velenia a riadenia, ale najmä na vedenie strategickej komunikácie a operácií. Museli sa prispôsobiť silnej zahraničnej vojenskej prítomnosti. K základnému bojovému vybaveniu, ktoré pozostávalo najmä z kalašnikova, munície, vysielačky a šatky, pridali nové technológie, ako napríklad bezpilotné lietadlá.

Podľa odborníkov technológia nie je hnacou silou konfliktu ani zárukou víťazstva. Je to skôr prostriedok presadzovania práva, uzatvára Szilvia Akbar v The Epoch Times.