"Pred 20 rokmi som sa práve učil na skúšku na univerzite. Keď som v telke videl pád dvojičiek, prvé, čo mi napadlo, bolo - odpadne skúška?  Prepáčte, nepreplakal som tri dni a tri noci. Príliš veľa som vedel o obetiach amerických vojen a ich veľmocenskej politiky vo Vietname, Juhoslávii či Latinskej Amerike." (Citát/Názor Ľuboša Blahu.)

"Slniečka plačú kvôli trom tisíckam Američanov, ale je im jedno, že pomreli milióny Vietnamcov, státisíce Latinoameričanov, státisíce Afričanov. A stovky detí v Juhoslávii." Vyjadruje svoj názor na sociálnej sieti poslanec Ľuboš Blaha. Následný text je kompletnou citáciou jeho statusu.

Čítajte a potom plačte

"Mne nie. Príliš veľa viem. Prečítajte si pár knižiek od Noama Chomského a pochopíte. Američania mučili, vraždili, párali bruchá, pálili zažíva, rezali hlavy. Videl som zábery z My Lai a neviem zabudnúť. Čítajte dejiny Guatemaly či Salvádoru. Čítajte dejiny Vietnamu, Líbye, Iraku či Afganistanu. Čítajte dejiny Palestíny. A potom plačte, slniečka.

Mstili sa a plienili

V roku 2001 som do ľavicového Nového Slova napísal článok - priznať si chybu a odpustiť. Americké vojny som označil za terorizmus a vyzval som k mieru. Nemstite sa, stiahnite sa, odpustite! Odpoveď amerických jastrabov bola iná. Mstili sa, plienili, ničili. Kruto a surovo. Ostali po nich milióny mŕtvych a zranených v Iraku a Afganistane. Impérium prelievalo krv nevinných. A naši dzurindovia jasali.

Vraj sa patrí trúchliť

" Dnes od nás chcú, aby sme trúchlili - za nich. Za Američanov. Pri všetkej úcte. Mám trúchliť za tisíce a ignorovať milióny? Mám kašľať na obete amerického terorizmu, ktorých sú milióny?! Ľúto je mi každého strateného ľudského života. No rátajme. Milióny vo Vietname. Státisíce v Hondurase, Guatemale či Nikarague. Statisíce v Angole, Indonézii či DR Kongu. A ďalšie státisíce v Iraku, Afganistane, Líbyi. A to nehovorím o amerických spojencoch a mŕtvych deťoch v Jemene či Palestíne. Milióny. Nevinných ľudí.

Hold treba vzdať všetkým obetiam

Plačete za Američanov? A sú vám ukradnutí všetci tí, čo umreli kvôli americkým vojnám a americkému terorizmu? A nie ste potom tak trochu rasisti? A pokrytci?  Ja dnes vzdávam hold všetkým obetiam amerických vojen a teroru. A tak ako každý rok si pripomínam ‘ten prvý 11. september’, na ktorý my ľavičiari nikdy nezabudneme.

Bol aj iný jedenásty september

Bolo to 11. septembra 1973, kedy čilskí fašisti na čele s generálom Pinochetom zavraždili demokraticky zvoleného socialistického prezidenta Čile Salvadora Allendeho. S podporou CIA.  Potom vraždili v tisícoch, aby mohli vytvoriť americký neoliberálny experiment, ktorým sa neskôr inšpirovali aj u nás pravicové monštrá ako Kaník či Sulík.

Mráz naskakuje, ale...

Jedenásty september je deň, z ktorého mrazí. V roku 2001 zomrelo pár tisíc Američanov - a našla sa zámienka, aby zomierali milióny v Iraku. Áno, z toho naskakuje mráz. Nie z 9/11. Ale z toho, čo prišlo po ňom. Už ako vysokoškolský študent som vedel, že sa deje bezprávie. Kričal som. Búril som sa. A búrim sa dodnes. Povedia, pripomínaj si obete amerických vojen inokedy, nie vtedy, keď umierali Američania. Ale povedzte - kedy? Kedy si pripomíname milióny nevinných ľudí po celom svete? Nikdy. Presne tak. Akoby existovali len Američania. Len 9/11. Nič iné.

Kričme spolu

V dnešný deň, priatelia, kričme spolu - stop vojnám! Stop teroru! Stop americkému imperializmu!  Nech už nikto nemusí umierať. Nech môžu národy po celom svete žiť v slobode! Vrátane nás Slovákov. Nech žije mier!"

(Kompletná citácia statusu Ľuboša Blahu na sociálnej siet, medzitiotulky red. HD.)