"S plnou vážnosťou hovorím, že Mikuláš Dzurinda vedome a hrubo oklamal národ, bezočivo mu luhal ráno, na obed i večer, vohnal ho do nelegálnych vojen, ktoré zbytočne stáli životy aj slovenských vojakov a za svoje zločiny musí niesť plnú trestnoprávnu zodpovednosť." Eduard Chmelár

"Mikuláš Dzurinda patrí za mreže," tvrdí v najnovšom príspevku na sociálnej sieti Eduard Chmelár. Reaguje v ňom na reláciu, ktorú moderuje Zuzana Kovačič Hanzelová a hosťom bol Mikuláš Dzurinda. Ten, podľa Chmelára ukázal, že nič staré nezabudol, nič nové sa nenaučil a naďalej klame, až sa tak práši.

Chmelár je presvedčený, že hneď začiatok vysielania musel nadvihnúť zo stoličky každého, koho pamäť siaha hlbšie ako po posledný nedeľný obed. Za najzávažnejšie považuje Dzurindove tvrdenia o vojne v Iraku. A práve tie komentuje v príspevku na sociálnej sieti. "Je to až neuveriteľné, že to dokázal, ale ani v jednej vete nepovedal pravdu," píše.

Dzurinda podľa Chmelára klame

"Dzurinda klamal, keď tvrdil, že on o zbraniach hromadného ničenia v Iraku nehovoril," vysvetľuje Chmelár, podľa ktorého je dokázateľne, že ich spomenul mnohokrát. Dzurinda podľa Chmelára tento argument použil pri presviedčaní obyvateľstvu Slovenska, ktoré bolo výrazne proti invázii do tejto krajiny.

"Dzurinda klamal, keď tvrdil, že vpád do Iraku bol aj odplatou za vojnu Iraku s Iránom," píše Chmelár. A vysvetľuje, že v tejto vojne totiž podporovali Husajna Spojené štáty a je naozaj hlúpe vymyslieť si, že sa mu za to pomstili.

"Dzurinda klamal, keď tvrdil, že Islamský štát je len epizóda, ktorú sme zvládli. On nie je schopný ani dnes priznať, že táto vojna destabilizovala a dodnes destabilizuje celý región, alebo tomu vôbec nerozumie, vysvetľuje profesor.

"Dzurinda klamal, keď tvrdil, že väčšina obyvateľov Iraku invázii porozumela. Doteraz nás za to nenávidia," píše.

"Dzurinda klamal, keď tvrdil, že potrebu zvyšovania zbrojenia vyvolal teroristický útok na New York a Washington," dodáva profesor Chmelár.

Práve Dzurinda v čase pádu Dvojičiek balamutil verejnosť

"Permanentný rast zbrojenia evidujú štatistiky od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia, kedy sa po prvýkrát ohlásilo rozširovanie NATO. Dzurinda práve v čase pádu Dvojičiek balamutil verejnosť, že ak vstúpime do Severoatlantickej aliancie, nebudeme musieť toľko zbrojiť," vysvetľuje profesor.

Chmelár si myslí, že Dzurinda sa ukázal ako neskutočný bezcitný cynik, ktorý absolútne neberie do úvahy, že vojna v Iraku stála státisíce ľudských životov a už vôbec nie to, že bola hrubým porušením medzinárodného práva. Dzurinda je podľa Chmelára arogantný, keď tvrdí,  že za týmito operáciami stojí, že je vášnivý transatlanticista a chvastá sa, že on sám zavolal vtedajšiemu španielskemu premiérovi Aznarovi a ponúkol sa mu do tzv. koalície ochotných so slovami „Chceme byť s vami!“ Chmelár tvrdí, že v tej dobe na to Dzurinda nemal ani mandát vlády, ani mandát parlamentu.

Dzurinda je fanatik

Dzurinda si myslí, že Afganistan pre Slovensko nebol premárnený čas, lebo sme tam získali obrovské vojenské skúsenosti. "Jemu a podobným treba asi pripomenúť, že tie krvavé jatky, pri ktorých zahynulo štvrť milióna ľudí, neboli vojenským cvičením. Podľa Dzurindu, ak naši vojaci skúsili Kosovo, Afganistan alebo Irak, je to len dobre. Pričom eufemisticky priznal jedinú vec: Možno sme ako transatlanticisti nepovedali občanom celú pravdu," píše Chmelár.

V závere príspevku Chmelár dodáva, že tak, ako hovoril Dzurinda v relácii, hovorí vojnový zločinec. Podľa Chmelára je potrebné mu zrátať privatizačné podvody. "Ale Kosovo, Afganistan a Irak mu treba spočítať o to viac, že sa k nim otvorene hlási," tvrdí Chmelár. Chmelár zdôrazňuje, že pri zločinoch, ktoré darebáci dodnes nazývajú zjemňujúco, že „chyby,“ zahynuli nevinní ľudia. "Neboli to chyby. Boli to ohavné vojnové zločiny. A vy to viete. Spravodlivosť vás skôr či neskôr dostihne. A už vám odbíja," konštatuje v závere profesor.