Tradičná veta, ktorá sa často po teroristických útokoch z 11. septembra opakuje, je, že je extrémne ťažké najať informátorov a nasadiť infiltrátorov proti Al-Káide kvôli jej extrémne oddelenej bunkovej štruktúre. V skutočnosti mala britská, francúzska aj americká rozviedka v období pred 11. septembrom špiónov schopných preniknúť do vnútorného kruhu Al-Káidy vrátane jej výcvikových táborov v Afganistane.

Omar Nasiri - špión GIA

Omar Nasiri sa narodil v Maroku v 60. rokoch, ale vyrastal v Belgicku. Začiatkom 90. rokov sa zapojil do pašovania zbraní pre GIA - alžírsku islamistickú milíciu, ktorá v alžírskej občianskej vojne zabila desaťtisíce ľudí. Potom, čo sa dostal do problémov za krádež peňazí gangu, a oslovil francúzsku rozviedku, ktorá ho prijala ako špióna v GIA.

Nasiri pokračoval v práci ako obchodník so zbraňami a poskytol zbrane použité pri únose lietadla GIA v roku 1994, ktorého cieľom bolo nechať naraziť lietadlo do Eiffelovej veže. Tento plán bol zmarený, keď na lietadlo zaútočili  francúzske špeciálne sily. Ale Omar pokračoval v poskytovaní zbraní gangu.



Dokonca viezol auto naložené výbušninami cez Francúzsko a Španielsko, aby ho doručil agentovi GIA v Maroku. Jeho francúzsky dohľad Gilles misiu schválil, a keď o niekoľko týždňov neskôr došlo v Alžíri k obrovskému bombovému útoku, Gillesovi to zrejme bolo jedno.

Tieto detaily vyšli najavo po rokoch, keď Nasiri napísal autobiografiu a poskytol rozsiahly rozhovor BBC.

V táboroch Al-Káidy

V lete 1995 Omar odletel do Pakistanu na novú misiu, aby sa dostal do výcvikových táborov Al-Káida v pohraničnom regióne medzi Afganistanom a Pakistanom. Za rok v táboroch sa naučil používať zbrane a vyrábať podomácky vyrobené výbušniny, ako aj prijímať náboženskú indoktrináciu.



Po návrate do Európy Nasiri začal pracovať pre britské spravodajské služby, ktorých úlohou bolo preniknúť na rozvíjajúcu sa islamistickú scénu v Londýne a do podpornej siete Al-Kajdy známej ako Al Muhajiroun.

Omar to však považoval za nudné a žiadal svoju spojku, aby ho poslali späť do táborov v Afganistane. Poskytol britskej rozviedke telefónne čísla na svoje kontakty v Pakistane a dokonca poslal peniaze poskytnuté britskou vládou, ale kravaťáci mu nedovolili znova preniknúť do výcvikových táborov.

Dokonca aj po bombových útokoch Al-Kájdy na dve americké veľvyslanectvá vo východnej Afrike jeho spymasteri v MI5 a MI6 odmietli pustiť Nasiriho späť do Afganistanu. Po období práce pre nemeckú rozviedku, ktoré sa ukázalo ako podobne frustrujúce, opustil Nasiri život špióna v roku 2000.



Ak by ho agenti brali vážne a umožnili mu vrátiť sa do Afganistanu, je veľmi pravdepodobné, ako uvidíme v príbehu Aimen Dean, že Nasiri by bol vopred upozornený na útoky z 11. septembra.

Aimen Dean - v službách MI6

V čase, keď Nasirimu začalo byť zle z odmietnutia jeho šéfov nechať ho špehovať ľudí, ktorí skutočne plánovali teroristické útoky, MI6 najal nového informátora. Aimen Dean sa narodil v Bahrajne v roku 1978 a vyrastal v Saudskej Arábii.

Rovnako ako Nasiri sa zapojil do globálneho džihádu po sovietsko-afganskej vojne. Bojoval v Bosne ako súčasť bosnianskych mudžahedínov podporovaných Západom, potom sa zapojil do islamistickej charity v azerbajdžanskom Baku a neskôr na fronte islamského oslobodenia Moro na Filipínach. Dean následne napísal knihu o svojom živote.

Vernosť Usámovi bin Ládinovi

Bombardovanie veľvyslanectva Al-Káidou v roku 1998 zmenilo jeho perspektívu. Až do tohto momentu bol Dean plne oddaný džihádu a dokonca zložil prísahu vernosti Usámovi bin Ládinovi. To, že videl utrpenie a ničenie v Keni a Tanzánii ho však zmenilo. Najmä potom, čo tesne po bombových útokoch na veľvyslanectvo ledva prežil nálety USA na výcvikový tábor Farouq.

Krátko po odchode z tábora si Deana odchytili katarské úrady a okamžite im povedal všetko, čo vedel. Navrhli mu prácu špióna západnej rozviedky a po krátkom zvažovaní sa Dean rozhodol pre Britov. Ďalších osem rokov pracoval ako tajný agent pre MI6.

Dean povedal svojim novým nadriadeným všetko, čo vedel o Al-Káide. Vrátane podrobností o vedení, organizačnej štruktúre, bankových účtoch, cestovných trasách a zdrojoch financovania. V roku 1999 ho poslali späť do Afganistanu, aby sa infiltroval do výcvikových táborov a pokúsil sa získať informácie o nadchádzajúcich plánoch útoku.

https://www.hlavnydennik.sk/2021/09/11/ockovacie-preukazy-su-nezmysel-potvrdzuju-to-aj-najnovsie-vedecke-vyskumy/

Podľa vlastnej knihy Dean strávil nasledujúce dva roky pomáhaním sprostredkovať dohodu s Talibanom s cieľom zaistiť, aby nikto neútočil na olympijské hry v Sydney. A pomocou MI6 utiekol z pakistanského väzenia ISI. Dokonca hlásil stretnutie s Abu Musabom Al Zarqawim, budúcim vodcom al-Káidy v Iraku.

Chystalo sa niečo veľké

V lete 2001 sa v táboroch hovorilo o tom, že sa chystá niečo veľké. Deana poslali späť do Londýna s listami pre miestnych vodcov al-Káidy. Dean to všetko oznámil príslušníkom MI6, tí však záhadne nekonali. Neposlali Deana späť do Afganistanu, aby sa pokúsil získať konkrétne informácie, ani ho neodovzdali CIA, ktorá v tej dobe zúfalo oslovovala spriatelené vlády a hľadala špiónov vnútri Al-Káidy.

O niekoľko týždňov neskôr došlo k útokom z 11. septembra. MI6 však Deana nikdy neposlala späť do Al-Káidy, namiesto toho ho radšej použila na uväznenie moslimov kvôli falošným teroristickým obvineniam. Nikdy neumožnili CIA, aby jej Dean pomohol pri hľadaní členov Al-Káidy v Afganistane a Pakistane. Ani pri rekonštrukcii 11. septembra s cieľom identifikovať všetkých vinníkov.

Aukai Collins v spojení s FBI

Rovnaký model nevyužívania príležitostí v období pred 11. septembrom sa objavuje aj v príbehu Aukaia Collinsa, ďalšieho bývalého džihádistu, ktorý sa stal špiónom Západu a ktorý o svojich skúsenostiach tiež napísal knihu.

Collins žil úžasný, ale traumatický život. Jeho matku zavraždili gangstri, keď mal 16 rokov, a nasledujúce roky strávil opakovane útekmi z väzenia, kde sa dostal za trestné činy gangov.

Po prechode na islam vo väzení sa Aukai v polovici 90. rokov dal smerom k expandujúcemu militantnému islamskému hnutiu. Strávil nejaký čas vo výcvikových táboroch v Kašmíre a Afganistane a stretol sa s prípadným vrahom Daniela Pearla Omarom Saeedom Sheikhom.



Čečenská vojna poskytla Collinsovi prvú skutočnú príležitosť. Vycestoval do Čečenska a zapojil sa do boja proti ruským silám. Stretol sa a oženil s krásnym 16-ročným dievčaťom. Útokom Spetsnaz na tábor, v ktorom býval, mal za následok vážne zranenie nohy, ktorú mu neskôr museli amputovať.

Po niekoľkých ďalších nešťastiach s čečenskými mafiánmi bol Aukai rozčarovaný a útok v Káhire v apríli 1996 Al Gama'at al Islamiyya ho priviedol k uvedomeniu si hrozby, ktorú predstavujú islamistickí militanti.

Collins vošiel na americké veľvyslanectvo v Baku, oznámil dôstojníkovi CIA všetko, čo vedel a všetko, čo urobil, a ponúkol svoje služby špióna. CIA mu povedala, že ho nemôže použiť - aj keď nikdy nevysvetlila, prečo - a namiesto toho zaplatila za to, že sa vráti do USA a spojí sa s FBI.



Nasledujúce štyri roky pracoval Collins ako informátor pre boj proti terorizmu, väčšinou pre FBI, ale aj pre spoločné operácie FBI - CIA.

Zavolal ho sám bin Ládin

Začiatkom roku 1998, keď bol na misii CIA s cieľom preniknúť na islamistickú scénu v Londýne, dostal Aukai ohromujúcu ponuku: sám bin Ládin chcel, aby odišiel do Afganistanu, aby sa mohli stretnúť. Zatiaľ čo FBI súhlasila s Collinsovou infiltráciou, CIA bola kategoricky proti. 

Je to skutočne bizarné, pretože jednotka CIA na bin Ládina, Alec Station, sa roky pokúšal dostať niekoho blízkeho bin Ládinovi. Michael Scheuer, dôstojník CIA, ktorý založil Alec Station, v predhovore Nasiriho knihy napísal, že Omar bol presne ten typ špióna, ktorý CIA chýbal. Prečo bolo teda Aukaiovi povedané, že napriek osobnému pozvaniu bin Ládina sa to „nikdy nestane“?

Nevyužité príležitosti

Toto zlyhanie viedlo k tomu, že Collins odišiel zo CIA a počas vojny o Kosovo strávil nejaký čas v Albánsku, než sa vrátil do Ameriky a znova sa spojil s FBI. Varoval  ju o Hani Hanjour, únoscovi lietadla, ktoré zasiahlo Pentagon. Ale federáli tomu neprikladali dôležitosť.

O rok neskôr, keď v televízii sledoval útoky z 11. septembra, zavolal FBI a ponúkol pomoc. Dokonca naznačil, že by mohol ísť do Afganistanu uloviť členov Al-Káidy. FBI jeho ponuku nevyužila, ale podrobila ho polygrafu a obvinila z toho, že o útokoch vedel vopred.



O čo teda FBI, CIA, MI5 a MI6 išlo? Prečo systematicky nevyužívali svoje ľudské zdroje v rámci Al-Káidy, či už pred útokmi z 11. septembra alebo po nich? Keď začiatkom leta 2001 Aimen Dean oznámil, že sa blíži veľký útok Al-Káidy, západná rozviedka jeho, Nasiriho alebo Collinsa (alebo všetkých troch) mohla poslať do Afganistanu, aby sa pokúsili zistiť viac. Ale nič z toho neurobili.

Nie je jasné, či ide o príbehy tragicky premrhaných príležitostí, poburujúcej inštitucionálnej neschopnosti alebo o niečo temnejšie. Aj keď je Dean verejným činiteľom, Nasiri zostáva poloanonymný a Collins zomrel v roku 2016. Celý príbeh špiónov vnútri Al-Káidy sa možno nikdy nevyrozpráva.