"Tento bod považujem vyslovene za chorý. Prečo chceme motivovať ženy, aby porodili ťažko zdravotne postihnuté dieťa? A čo s ním a jeho rodinou bude potom? Štát nedokáže garantovať slušný život ani tým rodinám, ktoré roky vychovávajú deti s postihnutím. Pre tieto rodiny je toto jednorazové navýšenie príspevku
urážkou, lebo vôbec nerieši ich situáciu. Skutočným dôsledkom bude, že v detských domovoch začnú pribúdať ťažko zdravotne postihnuté deti." Jana Bitó Cigániková

Vážená pani poslankyňa, akokoľvek by sme chceli alebo by ste chceli zovšeobecniť teoreticky životy a rodín a ľudí, ktorým sa narodí postihnuté dieťa, nejde to. Garantujem vám, že vy to nikdy nedokážete! V porovnaní s nimi, s ľuďmi, ktorí postihnuté deti vychovávajú ste iba cirkusantka.

Také rodiny, ale aj mnohé iné, ktoré denne zápasia s problémami o ktorých vy nič neviete, majú niečo spoločné. Zodpovednosť a silu nevzdávať sa. Vždy idú dopredu. Veriac, že zajtra bude lepšie. Rezignovali na pomoc štátu. Už dávno. Myslím, že už ani nie sú zvedaví na vaše názory. Vedia, že vy, tých skutočných hrdinov ani chápať nemôžete. Sú to hrdinovia bez fanfár a kriku. S obrovskou silou a schopnosťou ísť ďalej. S pokorou, ktorá vám chýba. A bez nevraživosti, neúcte a povrchnosti, ktorá je vám vlastná.

Jozef Bednár, otec, ktorý vychováva aj s manželkou syna s vývinovou poruchou, autizmom

Odkaz pani političke na sociálnej sieti nechal aj Jozef Bednár, spisovateľ a hovorca a poradca bývalého ministra kultúry Maďariča. "Ako rodič ťažko zdravotne postihnutého chlapca rozmýšľam, čo by som jej na tie jej slová povedal. Azda to, že by mohla viac vážiť slová? Pani poslankyňa by mala určite viac komunikovať s citom. Prečo by rodičia, ktorí sa starajú o svoje postihnuté dieťa, nemohli dostať jednorazovo od štátu osobitý príspevok? Nielen pri narodení, ale aj po diagnostike ťažkého zdravotného postihnutia u svojho dieťaťa. Čo môže byť aj neskôr," píše.

"Čo je na tomto návrhu preboha choré? Pretože tak sa pani poslankyňa vyjadrila: “Tento bod považujem vyslovene za chorý.” Rodiny so zdravotne ťažko postihnutými deťmi zažívajú veľa príkorí a prekážok. Zažívajú veľa nielen radostí, ale aj smútkov, úsmevy často striedajú slzy. Obavy. Prechádzajú si tým, čo si človek, ktorý má zdravé deti nevie ani len predstaviť. Naozaj sme ako spoločnosť v stave, že by sme pomoc takýmto rodinám mali považovať za chorú? Naopak. Spoločnosť na čele s politikmi rodinám so zdravotne ťažko postihnutými deťmi pomáha stále minimálne. Týka sa to každej vlády od roku 1989. Vždy veľa slov, no málo konkrétnych, systémových krokov. Tak to je. Žiaľ. Skončím parafrázou otázky pani poslankyne: “A čo bude s ťažko zdravotne postihnutými a ich rodinami potom?” To politikov naozaj nikdy nezaujímalo. Česť výnimkám," odkazuje Jozef Bednár, otec, ktorý vychováva aj s manželkou syna s vývinovou poruchou, autizmom.

Bežný, empatický človek Cigánikovej určite tlieskať nebude

Jana Bitó Cigániková dlhodobo patrí k političkám, ktoré komunikujú doslova arogantne a bezcitne. Lebo liberál. Lebo podľa definície má právo na slobodný a dobrovoľný názor. Má! Ale slobodný a dobrovoľný by mal byť každý názor aj čo sa týka napríklad očkovania. Nie? A to jej už akosi nevonia.

Určite má fanúšikov, ktorí jej za výstupy počas ktorých sa cíti byť kráľovnou tlieskajú. Ale bežný, empatický
človek, ktorý denne zápasí s mnohými otázkami, na ktoré iba ťažko nachádza odpoveď medzi nimi nebude. O tom som teda presvedčená.

Politici už dávno nie sú v parlamente pre ľudí tak, ako hlásajú

Pani Cigániková by sa možno rada vrátila do obdobia Sparty. Asi o tom svedčí jej včerajší výrok smerom k rodičom, ktorí vychovávajú zdravotne ťažko postihnuté deti.  Alebo do iného obdobia, kde boli postihnuté deti umiestňované do ústavov. Aby bola spoločnosť aspoň na oko prosperujúca a dokonalá.

Ale to sa nestane. Po prvé, je iba málo detí, ktoré sú postihnuté a rodičia sa ich vzdajú a umiestnia do ústavu. Po druhé, mnohé choroby sú diagnostikované až po pôrode, alebo aj omnoho neskôr.

Spoločnosť, kým ju budú reprezentovať ľudia, ako je ona, nikdy dokonalá nebude. Ani na oko nie.
Momentálne sedí na stoličke o ktorej si myslí, že je trón a vládne prírode, ľuďom, dokonca možno aj Bohu v existencii ktorého, ako liberál asi ani neverí. Pravdaže, iba do chvíle, kým sa to politicky hodí. Pokiaľ by z toho boli nejaké body a hlasy, veriť bude a kľudne si pôjde sadnúť  na inú stoličku a privíta aj pápeža.

Politici už dávno nie sú v parlamente pre ľudí. Tak, ako to hlásajú na tlačovkách a počas predvolebnej kampane. Sú tam za seba a pre skupinu do ktorej sa v rámci nejakej koaličnej zmluvy zaradili. Nevadí, že mnohé body z nej nedodržiavajú. Veď tí ľudia, uveria. Potrebujú veriť, že bude lepšie. Že vojny za moc a pre moc skončili a opakujú to dookola a dookola mysliac si, že nám to stačí opakovať. Plávu naprieč politickým stranám, raz sú tu, potom inde, hlavne aby boli niekde. Veď nikto tie koaličné zmluvy a dohody čítať nebude, keď budú mať ľudia iné starosti.

"Tam, kde vrchnost ubližuje poctivým lidem, tam je ámen. Tam dřív nebo později přijde na řadu každý, ba i ti, co takové zákony vymýšlejí. Začnou se mezi sebou sežírat. Jako ryby,“ odznelo v kultovom filme Obchod na korze.

Nemáte pocit, že je s nami ámen? Veď už aj medzi sebou žerú...