Západ spravil chybu, keď sa v súvislosti s režimom Saddáma Husajna v Iraku sústredil na prítomnosť zbraní hromadného ničenia a bál sa povedať, že s ním treba skoncovať z iných dôvodov. Vo štvrtok to v relácii Hlboká Online na TASR TV uviedol bývalý predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda.

"Ja som nikdy zbrane hromadného ničenia v Iraku nehľadal, ja som tomu rozumel trochu inak ako možno aj niektorí európski lídri, ktorí sa zrejme báli povedať na rovinu, že proste s tým Saddámom treba skoncovať, pretože to nebolo len o 11. septembri. To bolo o vojne Iraku a Iránu, o okupácii Kuvajtu, o jeho šialenom správaní sa, ignorovaní mnohých rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN... Skrátka, nenávisť išla zo Saddáma Husajna," priblížil Dzurinda.

"Možno sme ako transatlanticisti nepovedali občanom celú pravdu, možnože sme sa trošku báli tej celej pravdy," zhrnul Dzurinda a spomenul tiež "komunikačnú ťarbavosť" niektorých svetových lídrov v tom čase.



Dzurinda ďalej uviedol, že 20 rokov strávených v Afganistane nepovažuje za stratených. "Za 20 rokov mnoho ľudí pocítilo, že sa dá žiť aj inak ako v totalite, že aj dievčatá môžu mať práva," dodal. Zároveň poznamenal, že Ozbrojené sily SR získali na Blízkom východe cenné skúsenosti, ktoré môžu využiť v budúcnosti. Afganistan bol podľa neho zároveň pre krajiny Severoatlantickej aliancie lekciou, že bez "obranyschopnosti, bez schopnosti odstrašiť protivníkov to ďalej nepôjde".

Podľa veľvyslanca SR v USA Radovana Javorčíka spravil Západ v súvislosti s Afganistanom chybu, keď predpokladal, že "liberálna demokracia je univerzálna vec, ktorá sa musí ujať v každej krajine". Každý národ sa podľa neho musí sám rozhodnúť, ako viesť svoju spoločnosť. Napriek tomu podľa jeho tvrdenia však existujú isté červené čiary, akými sú napríklad prístup žien k vzdelaniu, sloboda slova a iné.

Rýchly pád afganskej armády po tom, čo sa z krajiny začali sťahovať americkí vojaci, podľa veliteľa Síl pre špeciálne operácie OS SR brigádneho generála Branislava Benku nebol spôsobený tým, že by nebola pripravená na boj.

"Afganské sily boli schopné a pripravené bojovať. Ale nedokázali sme im vštepiť morálku a vôľu brániť sa," povedal Benka.



Ako poznamenala moderátorka relácie, podľa občianskeho združenie Mareena je v Afganistane približne 250 ľudí s väzbami na Slovensko, vláda však evakuovala len 28 z nich.

Mareena je podľa svojej riaditeľky Michaely Pobudovej v užšom kontakte s 50 ľuďmi, ktorí v krajine ostali. Čo s nimi bude, sa uvidí v najbližších týždňoch a mesiacoch.

"My dúfame, že nová vláda Talibanu nebude na týchto ľudí reagovať nejakým zásadne negatívnym spôsobom, pretože mnohí z nich v minulosti spolupracovali so SR," povedala Pobudová s tým, že sú medzi nimi aj lekárky, riaditeľka školy či novinár, ktorý bol v minulosti kritický voči Talibanu.

"Dúfame, že medzinárodná komunita bude spolu so SR žiadať, aby sa voči týmto ľuďom nediali žiadne represálie a tým, ktorí sú v ohrození, sa naskytne príležitosť dostať sa na Slovensko," dodala Pobudová.

Štvrtková diskusia na tému "11. september 2001 a jeho dopady na zahraničnú politiku" bola v poradí deviatym dielom cyklu relácií Hlboká Online, ktorú pripravuje TASR TV v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.