Poslanec Národnej rady (NR) SR Alojz Baránik (SaS) by chcel iniciovať odvolávanie generálneho prokurátora Maroša Žilinku v parlamente. Povedal to pred novinármi počas piatkového zasadnutia Ústavnoprávneho výboru NR SR, kde bol aj Žilinka. Baránik hovorí, že odvolať šéfa prokurátorov je možné vďaka rokovaciemu poriadku.

Baránik tvrdí, že zo zákona dôvody na odvolanie Žilinku nie sú potrebné. "Avšak v skutočnosti ide o stratu dôvery v riadne vykonávanie funkcie," povedal s tým, že Žilinka bol na piatkovom výbore nepresvedčivý, útočný a neodpovedal na otázky priamo.

Rokovací poriadok NR SR hovorí, že návrh na odvolanie generálneho alebo špeciálneho prokurátora môže písomne podať najmenej pätina poslancov. Návrh sa podáva ústavnoprávnemu výboru, ktorý ho so svojím stanoviskom predloží predsedovi parlamentu a ten ho navrhne na program najbližšej schôdze národnej rady. Generálnemu a špeciálnemu prokurátorovi musí byť umožnené vyjadriť sa o návrhu na jeho odvolanie.



Rokovací poriadok nehovorí o dôvodoch, pre ktoré je možné šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR odvolať. Vymedzuje ich zákon o prokuratúre. Parlament podľa zákona navrhne hlave štátu odvolanie šéfa GP, ak bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, stratil občianstvo SR, nemá trvalý pobyt v SR, ak bol právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu, ak sa stal členom politickej strany, alebo ak začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s výkonom funkcie prokurátora.

Takisto aj v prípade, ak nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako jeden rok a ak spáchal čin, ktorý je podľa rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní nezlučiteľný s výkonom funkcie generálneho prokurátora.

Baránik uviedol, že zákon o prokuratúre nestojí nad rokovacím poriadkom NR SR "a hlavne nie nad oprávneniami, ktoré poslanci podľa neho majú".

Šéf výboru Milan Vetrák (OĽANO) považuje za dôležitejšie, aby sa koalícia dohodla na tom, aké bude mať šéf GP právomoci pri zasahovaní do trestného konania. "A potom už bude o dosť menej záležať na tom, ktorá osoba túto pozíciu vykonáva. Nehnal by som to hneď na hranu, že poďme odvolávať niekoho," povedal novinárom.



Člen výboru Ondrej Dostál (SaS) súhlasí, že Žilinka by nemal byť na čele GP. Ďalší člen výboru Juraj Šeliga (Za ľudí) hovorí, že Baránikovi rozumie, no návrh nemá oporu v zákone.

Za absolútnu anarchiu to považuje člen výboru Miloš Svrček (Sme rodina). "Je mi veľmi ľúto, že ak niekto v tejto krajine striktne zachováva zákonnosť a neriadi sa podľa priania médií, má byť za to potrestaný takýmto spôsobom. Považujem to za absolútnu anarchiu. A to, že to poslanec Baránik iniciuje svedčí len o tom, akú relevanciu majú jeho názory," skonštatoval.

Kristián Čekovský (OĽANO), predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá, na ktorom v piatok Žilinka takisto odpovedal na otázky, vníma právo poslanca Baránika vyvíjať deklarovanú aktivitu, považuje to však za pomerne predčasnú otázku, na riešení ktorej by navyše musela byť veľmi silná zhoda v koalícii. "Vzhľadom na nezávislosť inštitútu generálneho prokurátora si nemyslím, že by po prvých sporných rozhodnutiach malo prísť unáhlené politické rozhodnutie," dodal.

Žilinku zvolili do funkcie poslanci parlamentu v decembri 2020, jeho funkčné obdobie je sedem rokov.