Aj keď u nás nevybuchla jadrová elektráreň, kvôli ľudskej chamtivosti máme Černobyľ aj na Slovensku. Toto je smutný príbeh obce Horné Opatovce.

Atrakcia, aká na Slovensku nemá obdobu, píše portál Interez v reportáži o obci, ktorá pred rokmi zmizla. A práve to je dôvod, kvôli ktorému ju prirovnávajú k Černobyľu. Obec pred rokmi zničila ekologická katastrofa, ktorá mala dopad nielen na prírodu, ale aj na ľudí.

"Deti boli veľmi bledé, kazil sa im chrup, trpeli nechutenstvom a krivením chrbtice v dôsledku otravy fluórom. Dobytok či ovce sa nedokázali udržať na nohách, včely hynuli a keď napadol sneh, na druhý deň bol čierny," konkretizuje Interez.

Horné Opatovce. Dedina, ktorá mala vytvorené skvelé podmienky na život. Až do 50. rokov, kým sa nerozhodlo, že v nej má byť postavený závod na výrobu hliníka. Na jedinej úrodnej pôde, v okolí ktorej žilo cez 1 300 obyvateľov. Výstavbu fabriky mal na svedomí režim, ktorý sledoval zisky a plán výroby. Na zdravie ľudí sa zabudlo. A to bola chyba, pretože sa začali diať veci, ktoré očividne škodili zdraviu ľudí a životnému prostrediu.

"Čerstvo umyté okná na domoch boli na druhý deň čierne. Popolček, ktorý sa šíril vzduchom, bol neuveriteľne mazľavý. Deti, ktoré sa hrali na miestnom ihrisku, prišli domov čierne a kašlali," píše Interez. Škodilo im všetko, čo produkovala miestna hlinikáreň. "Hlavne fluorovodík, polycyklické uhľovodíky, oxid siričitý, oxid hlinitý, arzén, uhlíkový prach a množstvo ťažkých kovov, ktoré vychádzali z miestnej hlinikárne," konkretizuje Interez.

Obec zrušili koncom 50. rokov

Obec nakoniec zrušili. Koncom 50. rokov dospeli úrady k rozhodnutiu, že je čoraz viac zničená príroda, aj zdravie tam žijúcich ľudí a vydali rozhodnutie. Tam žijúci ľudia sa ťažko zmierovali s tým, že musia opustiť miesto, kde žili ich predkovia, ale nakoniec ustúpili a presťahovali sa do priľahlých obcí. Kompenzácia, akú dostali, ani zďaleka nepokryla základné majetkové potreby. A sťahovanie malo za následok aj pretrhnutie rodinných a priateľských väzieb, ktoré na seba nadväzovali celé generácie.

"Dnes je tam už len pár budov, takmer všetko je obrastené trávou a kríkmi a jediná pamiatka, ktorá zostala, je kostol svätého Vavrinca, okolo ktorého, kde oko dovidí, je jedna veľká skládka odpadu," píše Interez.

Černobyľ na Slovensku

Odpad sa tam prináša z celého Slovenska a zovšadiaľ cítiť obrovský smrad. Cintorín, ktorý tam ostal a kde sú pochovaní predkovia ľudí, ktorí v obci kedysi žili, je na mieste, kde sa necitlivo spáchal ostrý rez a tí, ktorí tam chodia navštevovať hroby svojich blízkych, nájdu namiesto tichého prostredia hluk z komínov veľkej fabriky.

Kvôli zisku a ľudskej chamtivosti bola zničená nielen príroda, ale aj kultúrne dedičstvo a mnohé životy ľudí. "Je to vlastne taký cintorín Slovenska," píše portál Interez a upozorňuje, že niekdajšia slovenská obec, ktorú zničila ekologická katastrofa, sa dá nájsť popri meste Žiar nad Hronom, kde sa šíri "vôňa" z miestnej fabriky na hliník a práve pri nej sa krčí malá hnedá tabuľa, ktorá nabáda na návštevu Černobyľu na Slovensku.