Zavádzame plošné špehovanie obyvateľstva, kvôli daniam a ako pomoc s bojom proti Covidu, ale všetko sú to iba domnienky, ktoré by expert na kybernetickú bezpečnosť Lupták zrušil. Na Slovensku je podľa neho veľmi veľká pravdepodobnosť, že systém bude zneužitý. "Ide o obrovské totalitné špehovanie.

Hosťom Márie Hlucháňovej v relácii Počúvajte Pravdu, denníka Pravda bol Pavol Lupták, expert na kybernetickú bezpečnosť. V diskusii sa venovali okrem iného aj témam, či môžeme dôverovať aplikáciám, ktoré vytvára štát a prečo Slovensko výrazne zaostáva v elektronizácii, oproti iným krajinám Európskej únie. Liptáka prekvapilo, že potom, ako upozornil štát na chyby v aplikáciách, namiesto pochvaly sa dočkal trestného stíhania. Tvrdí, že vo vyspelých krajinách zato ďakujú, v totalitných podobné spoločnosti kriminalizujú.

Hekeri a etickí hekeri

Rozdiel medzi hekermi a etickými hekermi vysvetlil expert Lupták laicky. Hekeri sa podľa neho delia na dobrých a zlých, resp. etických a neetických. "Neetickí hekeri sa nepýtajú na nič, nič nepovedia a jednoducho dáta ukradnú, alebo iné citlivé údaje. Etickí ak niečo spravia, tak aj oznámia buď predtým, alebo spätne potom, čo urobili a nezneužijú získané údaje. A to je veľmi dôležité, to zneužitie," zdôrazňuje.

Posledné mesiace má Pavol Lupták a spoločnosť Nethemba, ktorej je zakladateľom najväčší problém s Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI), s ministerstvom zdravotníctva, čiže so štátom. Pred rokom upozornili na chybu v aplikácii eZdravie, v ktorom sa sústreďujú zdravotné záznamy pacientov a nedávno aj na chybnosť aplikácie eHranica. Zraniteľnosť odhalil tým, že bol prinútený vyplniť tlačivo eHranica, inak by ho nepustili do lietadla. Hneď, ako problém odhalili, tak oficiálne kontaktovali príslušné úrady a až keď bola chyba opravená, tak vtedy verejnosť upozornili.

Vo vyspelých krajinách sú takéto firmy cenené, v totalitných krajinách kriminalizované

NCZI podalo trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a zdá sa, že páchateľom bude práve Lupták a Nethemba. "V civilizovanej krajine by sa poďakovali. Nám sa namiesto toho začali vyhrážať a šíriť klamstvá," hovorí. Prístup, ktorý sa týka zverejnenia zraniteľnosti informácií bol podľa slov Luptáka dodržaný a obvinenie z toho, že poukázanie na chybovosť súvisí s výberovým konaním na riaditeľa NCZI považuje Lupták za smiešne. "Za posledné obdobie nejde o prvé výberové konanie a mám pocit, že to výberové konanie tam prebieha stále. Nepracujeme pre štát a ani v tej najväčšej nočnej more by som nechcel získať nejakú pozíciu v NCZI," hovorí.

"Vo vyspelých krajinách sú takéto firmy cenené, v totalitných krajinách kriminalizované, uviedol Lupták. Na upozornenie moderátorky, že nie sme totalitná krajina, expert na kybernetickú bezpečnosť uviedol, že sa k takým krajinám blížime. Nejde iba o nepochopenie, ale hlavne o to, že je to veľmi nebezpečné. "Žiadny slušný človek odteraz nebude mať žiadnu motiváciu nahlasovať zraniteľnosť štátnych systémov, ktorejkoľvek štátnej inštitúcie, keď tam bude riziko trestného stíhania. Čo znamená, že utrpí bezpečnosť všetkých štátnych systémov," vysvetľuje.

Akékoľvek dobré úmysly boli zneužité a obrátené štátom proti nám

"Akékoľvek dobré úmysly boli zneužité a obrátené štátom proti nám, tvrdí expert. "Mnohé citlivé aplikácie štát robí svojimi vlastnými silami. V tomto prípade je úplne jedno kto to robil, ale robil to zle. Štát hrubo zanedbal bezpečnosť pri vyvíjaní aplikácie a postihovaná by mala byť firma, alebo manažér, ktorý ju zanedbal a nie ľudia, ktorí na to poukazujú," zdôrazňuje.

Lupták je presvedčený, že na pozíciách, ktoré obsadil štát, nie sú špičkoví odborníci, pretože štát podľa neho špičkových odborníkov nie je schopný zaplatiť. A tiež hovorí, že aj keď na Slovensku odborníkov máme, je malá pravdepodobnosť, žeby išli pracovať pre štát.

Elektronizácia na Slovensku

Podľa Luptáka nie je jedno, s čím a s kým sa porovnávame. "Keď to porovnávame so zaostalým svetom, tak sme na tom dobre. Akonáhle porovnávame napríklad s Estónskom, tak sme zaostalí," vraví. Slovensko.sk je podľa neho neúspešný projekt, s porovnaním s miliardami, ktoré sa tam naliali.

Plošné antigénové testovanie Lupták označil za slovenský fetiš a porovnal s Paraguajom. "Tam majú fetiš na umývanie si rúk. A všade, pred každým bankomatom, obchodom, všade máte desaťtisíce možností, kde si umyť ruky, čiže denne si umyjete ruky aj 15 krát a týmto bojujú proti Covidu. A v reštauráciách majú napríklad anticovid sprej, ktorým vás osprejujú. Každá krajina má iný fetiš, niektoré aj národné, ako sú napríklad športovci, čo štáty potrebujú na stmeľovanie obyvateľstva," vraví. Vlastenectvo vníma Lupták ako tmel, vďaka ktorému dokážu štáty ľudí ovplyvňovať.