Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského a odborník na trestné právo Eduard Burda je presvedčený, že neodôvodnené trestné stíhania sú rovnako nebezpečné ako korupcia. V rozhovore pre portál Pravda uviedol, že schvaľuje pôsobenie Maroša Žilinku a disciplinárne stíhanie Daniela Lipšica, ktorého do funkcie sám navrhol.

Burda v úvode rozhovoru uviedol, že kauzy, ktoré rezonujú v médiách a na verejnosti, ktoré sa týkajú Vladimíra Pčolinského a okrem neho aj Jaroslava Haščáka a ďalších vníma z médií, ale detaily nepozná.  Zdôrazňuje, že ich nepoznajú ani politici. "Obvinenie ešte neznamená, že niekto spáchal trestný čin. A úprimne, v mnohých prípadoch hranica medzi dôkazmi usvedčujúcimi a len dôkazmi poukazujúcimi na istú mieru pravdepodobnosti, býva veľmi tenká. Tie druhé môžu byť chápané ako dôkaz iba v diktatúre. Nie v demokratickom štáte. A to si mnohí neuvedomujú," hovorí Eduard Burda.

Burda nepochybuje o tom, že mnohí, ktorí sú známi z veľkých mediálnych káuz sú nevinní a nezaslúžia si trest. Ale ide podľa neho o prípady, ktoré sa miešajú s mnohými ďalšími. A tie sú z dôkazného hľadiska veľmi nepresvedčivé. A navyše sa týkajú aj ľudí, o ktorých morálnom profile predtým nebolo pochýb.

Rovnako nebezpečné ako korupcia sú neodôvodnené trestné stíhania

Myslí si, že emócie a fakty sa miešajú. Ale rovnako nebezpečné ako korupcia sú podľa neho aj neodôvodnené trestné stíhania. Je rozčúlený z toho, že politický zápas je dlhé roky postavený nie na hodnotách či praktických riešeniach, ale na vzájomnom obviňovaní sa zo zločinov. A to väčšinou bez dôkazov. "Ľudia na túto hru skočili," povedal. O očiste by podľa neho nemal rozhodovať laický nadšenec, alebo politik. A nemal by sa vytvárať tlak na to, aby rozhodnutia boli populárne, keď chýbajú dôkazy.

Správne by podľa neho bolo, keby sa politici kompletne prestali vyjadrovať k práci orgánov činných v trestnom konaní a súdov, pretože chaos, ktorý tu je z hľadiska opodstatnenosti trestných konaní, spôsobili primárne oni. V rozhovore zdôrazňuje, že kým jedna skupina politikov kričí, koho treba zatvoriť, je správne, že nemlčí tá druhá skupina politikov, ktorá kričí, že trestné konania môžu byť manipulované.

Paragraf 363 má v každej demokratickej krajine miesto v Trestnom poriadku

Eduard Burda je presvedčený, že paragraf 363, ktorý je už nejaký čas kritizovaný má v každej demokratickej krajine miesto v Trestnom poriadku. "Vyspelé demokracie ani ich občania o tom nepochybujú. Pochybujú iba ľudia v štátoch, ktorým ešte v ceste za skutočným demokratickým zmýšľaním niečo chýba. Áno, demokratický štát musí vedieť účinne trestať páchateľov trestných činov, nie však za každú cenu," hovorí.

Preukázať sa má vina a nie nevina

Okrem morálnej satisfakcie je podľa Burdu namieste aj odškodné pre Vladimíra Pčolinského a štát za svoje rozhodnutia musí zodpovedať.

K prípadu Jaroslava Haščáka pripomenul, že Najvyšší súd 7. januára pri jeho prepustení z väzby skonštatoval, že „sa nepodarilo zabezpečiť dôkazy v takom množstve a kvalite, ktoré by umožňovali vyvodiť podozrenie v určitej rozumnej miere pravdepodobnosti, že obvinení sa skutkov tak, ako sú im kladené za vinu, dopustili“. Burda v rozhovore pre Pravdu pripomína, že v každej vyspelej demokracii je trestné právo postavené na tom, že pokiaľ nemám dosť dôkazov na odsúdenie, ktorými sa preukáže vina, musí byť trestné konanie zastavené. Zdôrazňuje, že preukázať sa má vina a nie nevina. "Pretože ak si raz niečo na niekoho vymyslím, ťažko vyvracať, že sa niečo nestalo," hovorí.

Úlohou generálneho prokurátora nie je presviedčať dopredu presvedčených laikov o čomkoľvek

Burda tvrdí, že vo vyspelých demokraciách je úlohou generálneho prokurátora alebo obdobnej pozície dohliadať nad zákonnosťou. A nepodliehať tlakom verejnosti. "Nie je úlohou generálneho prokurátora presviedčať dopredu presvedčených laikov o čomkoľvek. Rozumiem Žilinkovi, ak nechce na túto tému mediálnu diskusiu. Má určitý príklad vo svojom predchodcovi Dr. Čižnárovi, ktorého osobnosť i prácu si ja osobne veľmi vážim. Žilinka volí iný prístup," hovorí.

Disciplinárne konanie voči Danielovi Lipšicovi je správne

"Verejné vyjadrenia špeciálneho prokurátora, ktoré relativizujú činnosť takéhoto vyšetrovania, možno chápať totiž tiež ako určitý verejný tlak na to, aby sa nevyšetrovalo. A to je neprípustné," hovorí. "Zákon musí platiť pre všetkých. Keď pochybí ochranca spravodlivosti, musí byť za svoje pochybenie potrestaný. Na druhej strane nie každý trest za pochybenie musí byť ten najprísnejší," vysvetľuje.

Podľa Burdu sa dá chápať, že sa nadriadený verejne zastane svojich podriadených, aj keď v danej situácii a pozícii to zrejme takýmto spôsobom robiť nemal. Ide podľa neho určite o pochybenie, ale z radu menej závažných. "A nie je to teda pochybenie napríklad na zbavenie funkcie špeciálneho prokurátora," povedal.