Komentár Dmitrija Nefjodova (Fond strategickej kultúry)

Robiť z Talibanu  nepriateľov nie je v záujme Číny“

Afganistan vstúpil do obdobia rýchlych zmien. Potom, čo sa do týždňa podarilo ovládnuť západ a juh zeme s Herátom a Kandahárom, ozbrojenci hnutia Taliban* (Afganský islamský emirát), ktorý je v Rusku zakázaný, 14. augusta úspešne dobyli najväčšie mesto na severe krajiny Mazár-e Sharíf a po nejakom čase aj východný Jalilabad. Neexistujú prakticky žiadne veľké potýčky: jednotky afganskej armády a polície buď súhlasia s prenosom moci na nepriateľa, alebo sa rozpŕchnu.

Boje sú už na okraji Kábulu a pád bábkovej vlády Ašrafa Ghaního je otázkou veľmi blízkej budúcnosti. Pentagón oznámil dočasné nasadenie vojenskej misie päťtisíc ľudí v Kábule pod zámienkou evakuácie niektorých diplomatických misií, vrátane tej americkej. Vojenská misia bude zahŕňať aj Britov (do 600 osôb), ktorí posilnili svoju prítomnosť v Kábule kvalifikovaným personálom so skúsenosťami v Rusku a strednej Ázii.

Západ zároveň pravdepodobne nedokončí svoj „afganský epos“: bude pokračovať, aj keď v rôznych formách. Napríklad vo forme aktivít súkromných vojenských spoločností, údajne zapojených do presunu militantov medzinárodných teroristických skupín z juhu na sever Afganistanu. Priemerný výsledok „veľkej afganskej hry“ však môže byť odlišný v dôsledku meniacej sa rovnováhy síl.

V nedávnom rozhovore pre televíziu Al Jazeera oficiálny zástupca katarského zahraničného úradu Talibanu Mohammad Naim poznamenal, že po nástupe k moci mienia nadviazať vyvážené vzťahy so všetkými partnermi. Takúto zdržanlivú rétoriku je možné vysvetliť podporou nielen hlavného spojenca Talibanu v osobe Pakistanu, ale aj Číny, ktorá má značné skúsenosti s účasťou na afganských záležitostiach (podpora mudžahedínov v 80. rokoch; kontakty s Talibanu po dobytí Kábulu v roku 1996). V prospech rokovaní medzi Afganistanom a predchádzania teroristickým hrozbám, Peking úzko spolupracuje s Islamabádom v rámci Čínsko-Pakistanského hospodárskeho koridoru (CPEC) .

Známy Maulana Sami ul-Haq (1) už v októbri 2018 vyzval Čínu, aby v Afganistane zohrávala aktívnejšiu úlohu a povedal, že by nemala nechať takú „dôležitú úlohu“, ako je urovnanie afganského konfliktu, na USA. Bývalý čínsky veľvyslanec v Islamabade Yao Jing na konferencii na univerzite v Péšávare začiatkom roku 2019 uviedol, že Taliban je „politickou silou, pretože je v súčasnosti súčasťou afganského politického procesu a má niekoľko politických problémov... hrať legitímnu úlohu v budúcom politickom urovnaní.“ Rozhovory sa oficiálne začali v lete a na jeseň roku 2019, keď sa stretla delegácia katarského úradu vedená mullom Barádarom v Pekingu so špeciálnym zástupcom ČĽR pre Afganistan Deng Xijunom. Odvtedy sa neformálne kontakty na rôznych úrovniach nezastavovali a zintenzívňovali sa na základe podpisu slávnej „mierovej dohody“  s Američanmi vo februári 2020 v meste Dauh .

Ekonomické záujmy Pekingu sa neobmedzujú iba na využitie afganského územia na prepojenie čínsko-pakistanského koridoru s krajinami strednej Ázie. Čína sa ukázala ako hlavný investor v Afganistane v roku 2007, keď China Metallurgical Group získala 30-ročnú zmluvu v hodnote 3,5 miliardy dolárov na prevádzku medenej a zlatej bane Ayanak v provincii Lógar, juhovýchodne od Kábulu. Čínske spoločnosti investovali do projektov prieskumu ropy a plynu a prispeli k rozvoju železničnej infraštruktúry. Pred nejakým časom obsadil Taliban Wakhanský koridor, úzky pás vysokohorského územia, ktoré tvorí 8 kilometrov dlhú spojnicu medzi Afganistanom a autonómnou oblasťou Xinjiang Uygur v ČĽR. Začiatkom roku 2014 sa Kábul, Dušanbe a Peking dohodli na spoločnom hliadkovaní v tejto ťažko dostupnej časti provincie Badachšán, obývanej hlavne Ismailismi, na križovatke pohorí Hindúkuš, Karakorum a Pamír. V neposlednom rade je to dôsledok zámeru čínskej strany postaviť tu diaľnicu z Kašgaru cez severovýchodné a severné provincie Afganistanu s východom cez Mazar-i-Sharif do Herátu a ďalej do Iránu. Potom sa na navrhovanej trase aktivovali teroristické skupiny, ktoré nie sú spojené s hnutím Taliban, často jasne mimoúzemného pôvodu.

Bez ohľadu na prítomnosť alebo neprítomnosť cesty, ktorá bola zatiaľ len čiastočne postavená, je Wakhanský koridor najkratšou cestou pre možnú migráciu militantov zo skupiny „Islamského hnutia Východného Turkestanu“, ktorá je zakázaná v Rusku, do Sin-ťiangu. V kontexte zvýšeného záujmu Anglosasov o „ujgurskú otázku“ má Peking veľký záujem na tom, aby sa k moci v Afganistane dostala najlojálnejšia politická sila. Pripomeňme, že v decembri 2020 afganskí predstavitelia oznámili v Kábule (údajne s pomocou indickej rozviedky) odhalenie predpokladanej čínskej špionážnej siete, ktorá 6 až 7 rokov sledovala „moslimských Ujgurov“ prostredníctvom „siete Haqqani“ ( radikálne krídlo hnutia Taliban). O incidente sa veľa diskutovalo v indickej a západnej tlači; Prípad bol utlmený, ale proamerický režim Ašrafa Ghaního bol pre Nebeskú ríšu sotva spoľahlivým partnerom, nehovoriac o skutočnosti, že na vrchole americkej okupácie takmer nekontroloval ani polovicu krajiny. Katarský úrad Talibanu sa naopak snaží dištancovať od obáv Pekingu vyhlásením, že nezasahuje do vnútorných záležitostí ČĽR. Okrem toho hovorca Talibanu Suheil Shaheen uvítal účasť Číny na obnove a rozvoji Afganistanu a sľubuje zaistenie bezpečnosti investícií.

Vplyvné čínske vydanie denníka Global Times nedávno vyšlo s pozoruhodným článkom podpísaným šéfredaktorom, ktorého význam je jasne vyjadrený v titulke: „Nie je v záujme Číny robiť z Talibanu nepriateľa“. Autor pripomenul nedávne vyhlásenie britského ministra obrany Bena Wallaceho o jeho pripravenosti spolupracovať s Talibanom, ak sa v Afganistane dostanú k moci. Odmietnutie interakcie s Talibanom by sa preto stalo pre Čínu „diplomatickou pascou“, čomu sa treba vyhnúť. „Diplomaciu založenú na hodnotách je možné použiť iba vtedy, ak je úzko prepojená s národnými záujmami,“ píše denník Global Times , ktorý čelí zástancom toho, aby sa Čína stala nepriateľom Talibanu „čo je v záujme USA, to je pre Čínu úplne nerentabilné.“



RAND Corporation tiež píše o  „románe“ Pekingu  s afganským Talibanom, kde si všíma „pokojné pokusy Číny ochrániť svoje záujmy v post-americkom Afganistane."  Afganské úrady donedávna odolávali stavbe diaľnice Péšávar-Kábul v rámci čínskej iniciatívy „Jeden pás - jedna cesta“. Položenie dopravných koridorov však čínskym spoločnostiam uľahčí prístup k prírodnému bohatstvu Afganistanu: iba vzácne kovy v krajine môžu mať hodnotu až bilióna dolárov.

Nová kvalita geostrategických väzieb medzi Pekingom a Kábulom po zmene moci v Afganistane umožní Číne zintenzívniť svoju ekonomickú a vojenskú expanziu v Strednej Ázii, uviedol vojenský analytik agentúry RAND . Nepriateľské akcie v „srdci Ázie“ ešte dlho neprestanú. Napriek miernej panike zo zničenia utajovaných dokumentov na americkom veľvyslanectve v Kábule, bude odpor voči snahám Číny v Afganistane nekompromisný a tvrdý.